Hlavné mesto Azerbajdžanu, Baku (Mesto vetrov) leží na križovatke starobylých obchodných ciest. Najznámejšia z nich, Hodvábna cesta, zanechala v krajine stopy po jednotlivých kultúrach. Baku je najväčším prístavom Kaspického mora a jedným z najstarších miest na svete. Dnes ohuruje modernou architektúrou, ktorá v mnohých ohľadoch pripomína Dubaj.
História Azerbajdžanu v skratke
Po celé stáročia súperili mnohé ríše a kráľovstvá o získanie kontroly nad územím Azerbajdžanu. Na začiatku 19. storočia bol región rozdelený medzi Rusko a Irán. Samostatnosť získal v roku 1918, sloboda Azerbajdžanskej demokratickej republiky ale netrvala dlho. V roku 1920 vtrhli na územie armádne jednotky z vtedajšieho Sovietskeho zväzu a obsadili hlavné mesto Baku.
Azerbajdžan potom fungoval pod nadvládou Sovietskeho zväzu až do roku 1991, kedy získal svoju nezávislosť ako Azerbajdžanská republika. Z rozpadu ZSSR vyplynula zložitá humanitárna situácia a konflikty s Arménskom. Najznámejším je spor o Náhorný Karabach, ktorý pretrváva dodnes. Ide o najdlhšie trvajúci vojenský konflikt na hraniciach Európy.
Obyvatelia
Azerbajdžan má takmer 10 miliónov obyvateľov, z ktorých väčšinu tvoria etnickí Azerbajdžanci (Azerovia). Národ vznikol po usídlení kočovných kmeňov seldžuckých Turkov na pobreží Kaspického mora. Vyše dvadsať miliónov Azerbajdžancov v súčasnosti žije v susednom Iráne, asi milión v Rusku. Medzi minoritné národy žijúce v Azerbajdžane patria Rusi, Dagestanci (Lezgovia) a Arméni.
Jazyk Azerbajdžanu
Úradným jazykom Azerbajdžanu je azerbajdžančina. Ide o turkický jazyk, ktorý patrí do altajsko-tureckej jazykovej skupiny. Azerbajdžančina je blízko príbuzná turečtine, do veľkej miery ju ovplyvnila perzština aj arabčina. Azerbajdžansky dnes hovorí asi 23 miliónov rodených hovoriacich. Okrem nej sa v Azerbajdžane dorozumiete rusky aj anglicky.
Po stáročia bola azerbajdžančina písaná arabskou abecedou, latinku prijali až v roku 1928. O 11 rokov neskôr, podobne ako v kazaštine, nahradila latinskú abecedu azbuka. Všetka obchodná komunikácia aj výučba v Azerbajdžane prebiehala v ruskom jazyku. Po rozpade ZSSR prijal parlament latinskú abecedu, no dodnes sa používajú obe abecedy, latinka aj cyrilika.
Azerbajdžanský jazyk, ktorým sa hovorí v iránskom Azerbajdžane (severozápad Iránu), je celkom odlišný od jazyka, ktorým sa hovorí v Azerbajdžanskej republike. Azerbajdžan má viaceré regionálne dialekty, hlavne na severe krajiny, no najväčšiu rozmanitosť kaukazských jazykov nájdeme v horách osídlených chudobnejším obyvateľstvom.