Cenu Jána Hollého za umelecký preklad získal román z ruského undergroundu

Cenu Jána Hollého za umelecký preklad získal román z ruského undergroundu

Cenu Jána Hollého za umelecký preklad získal román z ruského undergroundu

Telúrsko Vladimir Sorokin

Cenu si vyslúžil za umelecký preklad knihy Telúrsko (vyd. Artforum) od autora ruského pôvodu Vladimira Sorokina. Ocenenie Literárneho fondu získalo aj vydavateľstvo Artforum za významný edičný čin.

Ján Štrasser sám seba označil za „robotníka slova“. Doplnil však, že nejde o mechanickú prácu, ktorú by slovo robotník mohlo evokovať, ale o prácu tvorivú. Jeho prekladateľské diela získali už päť Cien Jána Hollého. Ján Štrasser je prekladateľ s výnimočným citom pre slovo, ktorého aj po rokoch prekladania práca stále baví.

O prekladaní knihy Telúrsko povedal, že nie je dôležitý iba talent, vzdelanie a dobrý redaktor, ale aj bezpodmienečné ovládanie cieľového jazyka, teda slovenčiny. Pri prekladaní každej knihy sa vždy vyskytne určité slovo, ktoré existuje jedine v materinskom jazyku autora. V takom prípade je možné slovo preložiť niekoľkými spôsobmi. Dôležité je zachovať modálny posun preloženého slova (napríklad iróniu). Ako príklad poslúži ruské slovo umnica používané aj v knihe Telúrsko. V ruštine označuje múdru a bystrú ženu. Najbližší slovenský ekvivalent by mohol byť šikuľka, ale z kontextu príbehu od Sorokina preklad šikuľka neodráža nemobilnú bytosť, ktorá všetko vie a s majiteľom komunikuje ako živá. Prekladateľ preto v preklade zvolil novotvar mudronka. Po publikácii slovenského prekladu Telúrsko a pri písaní odpovede na otázky v článku nižšie mu však prišiel na um ešte vhodnejší preklad termínu umnicabystruška, čo svedčí o správnosti konštatovania, že preklad nikdy nie je definitívne ukončený.

Priamy kontakt prekladateľa s autorom knihy je v jeho prípade skôr výnimkou než pravidlom. Predstavuje však určite výhodu a môže pomôcť vyvarovať sa niektorým lapsusom. Možno aj vďaka osobnému kontaktu prekladateľa Jána Štrassera a autora Vladimira Sorokina vznikol jedinečný preklad, v ktorom sa prekladateľovi podarilo vynikajúco preložiť takú náročnú knihu, v ktorej každú kapitolu rozpráva iný rozprávač, z iného uhla pohľadu a v inej forme – niektoré kapitoly sú písané ako divadelné hry, iné ako monológy či listy. Ide naozaj o náročný preklad krásnej literatúry, ktorý si udelenú cenu Jána Hollého určite zaslúži. Jánovi Štrasserovi tak ďakujeme za mimoriadne precítený preklad a k piatemu oceneniu srdečne gratulujeme!

Celý rozhovor s Jánom Štrasserom a Monikou Kompaníkovou si môžete prečítať tu:
http://www.medziknihami.sk/clanky/jan-strasser-preklad-nie-je-nikdy-definitivne-skonceny-2/