Koniec druhej svetovej vojny z lingvistického pohľadu

„Generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany – to ste boli prakticky naučený naspamäť!“ Spomína na nezabudnuteľné tlmočenie.

Aj po viac ako 24 rokoch sa stále venuje tlmočeniu z francúzštiny a ruštiny do angličtiny. Bola svedkom a tlmočníkom viacerých zložitých momentov histórie. „Pamätám si na Castra ako hovoril viac ako 8 minút bez prestávky, ale jeho charizma bola neuveriteľná.“

„Vytváral okolo seba ohromnú energiu – Bill Clinton to dokázal a Gorbačov tiež. Niektorí ďalší delegáti boli vynikajúci orátori, ale nemali v sebe takú iskru.“

Koniec druhej svetovej vojny so sebou priniesol vznik simultánneho tlmočenia

V dnešnej dobe sme zvyknutí vidieť diplomatov z OSN so slúchadlami na ušiach, počúvajúcich simultánne tlmočenie príhovorov do jedného zo šiestich oficiálnych jazykov OSN – angličtiny, francúzštiny, arabčiny, čínštiny, španielčiny a ruštiny. Simultánne tlmočenie však predstavuje pomerne mladý vynález. Vzniklo v roku 1945 pre účely veľmi odlišnej globálnej udalosti – Norimberského procesu.

Pred Norimberským procesom bolo akékoľvek tlmočenie prevedené konzekutívne – najprv rozprávať a potom čakať na pretlmočenie tlmočníkom. Na konci druhej svetovej vojny založili Spojenci Medzinárodný vojenský tribunál, ktorý bol úkolovaný jasnou misiou: „spravodlivé a rýchle procesy“ obžalovaných nacistických vojnových zločincov.

Tieto dve popisné slová kládli veľké nároky na organizátorov procesu. Organizovanie procesu, ktorý mal byť „spravodlivý“ a „rýchly“ znamenalo potrebu urýchlenia tlmočenia do štyroch jazykov zainteresovaných krajín: angličtiny, nemčiny, ruštiny a francúzštiny. Riešenie priniesol plukovník Leon Dostert, narodený vo Francúzsku, rodený hovoriaci francúzskeho jazyka. Dostert sa stal americkým občanom a špecialistom na cudzie jazyky pre armádu Spojených štátov amerických.

Dostert sa domnieval, že je možné, aby človek dokázal počúvať a hovoriť zároveň.

Možné to je, ale určite nie jednoduché. Jedným z problémov bolo ako vyriešiť otázku prenosu všetkých jazykov v reálnom čase. Musíme pripomenúť, že sa písal rok 1945 a digitálne záznamy a audiopásky neexistovali. Dostert však svoju myšlienku neopustil a zahájil rýchle konzultácie s IBM, aby pomohli vyvinúť systém mikrofónov a slúchadiel, ktorý by dokázal preniesť kakofóniu jazykov. Dočasne najal niekoľko tlmočníkov a zahájl s nimi naozaj náročný tréning nového typu tlmočenia.

Nakoniec, napriek niekoľkým prípadom potknutia sa o kábel v súdnej miestnosti, Dostertov systém fungoval.

Ešte pred koncom Norimberského procesu využil Dostert svoj nový systém v New Yorku na pôde OSN. Tento systém sa využíva do dnešného dňa s malými technologickými inováciami. „Keď som začínala, všetci tlmočníci so sebou vláčili ťažké slovníky,“ spomína Lynn Vission, tlmočníčka počas Norimberského procesu. „Dnes so sebou nosia iPady a notebooky, pretože v sebe obsahujú väčšinu slovníkov.“ Lynn spomína, že v zadných tlmočníckych kabínkach mali k dispozícii televízne monitory, vďaka ktorým mohli sledovať výrazy diplomatov a pohyby ich pier.

Technológia však dodnes nevie nahradiť tlmočníkov. „Počítač nevie tlmočiť intonáciu,“ tvrdí Lynn.

Napriek tomu stále zostáva jednou z najťažších výziev tlmočenia nie pretlmočenie tónu prejavu, ale jednoducho správne pochopiť čo diplomat hovorí.

„Pri ľuďoch s cudzím prízvukom, napríklad, musíte byť extra opatrný, keď niekoho počujete povedať ´Pán predseda, chceli by sme vám pogratulovať k vášmu defektívnemu vedeniu´ pritom viete, že nemyslel „defektívne vedenie“, ale chcel povedať „efektívne vedenie“,“ hovorí Lynn. „Nesmiete však automaticky prekladať slovo za slovom, pretože pán boh vám pomáhaj ak to pretlmočíte ako ´chceme vám pogratulovať k vášmu defektívnemu vedeniu´.“

Samozrejme, tlmočené slová svetových lídrov neradno pliesť, či sa jedná o popieranie holokaustu, starostlivo frázované urážky alebo ostro formulovanú rétoriku z obdobia studenej vojny.

„Jedna z vecí, ktoré vás učia je, že sa z vás stáva postava na javisku. Nachádza sa tu množstvo hercov, ktorí hrajú rolu odpudivých postáv. Čiže, keď sa na to pozriete ako na formu herectva, môže ísť o zábavnú a zaujímavú profesiu aj keď niektoré slová, ktoré tlmočíte vnímate ako opovrhnutiahodné a plné nenávisti,“ uzatvára Lynn.

Siegfried Ramler bol ďalším tlmočníkom, ktorý vo veku 22 rokov sedel v jednej miestnosti na vedľajšej stoličke pri Hansovi Frankovi, ktorý bol súdený za vojnové zločiny v Norimberskom procese. Bez akéhokoľvek tréningu Siegfried tlmočil niekoľkodňové výsluchy, ktoré predchádzali riadnym procesom pred tribunálom. Frank bol generálny guvernér okupovaného Poľska, osobný právnik Adolfa Hitlera. Siegfried ho opisuje ako zaujímavého a pôsobivého človeka, ktorého však pohltil fanatizmus. „Frank konal s jasnou mysľou a vedel, že konal zle.“

Pri otázke ako sa cítil v jednej miestnosti s Frankom, odsúdeným zo spoluviny za genocídu viac ako 3 miliónov židov a poliakov, Siegfried odpovedal: „Bol som zaneprázdnený s úlohou dobre odtlmočiť výsluch a nájsť vhodné slová v neznámom slovníku. Zamestnávalo ma hľadanie exaktných ekvivalentov. Bol som tam, aby som tlmočil, nie súdil. Či ma zasiahli aj osobné pocity voči obžalovanému? Dominujúcou otázkou nebola otázka pocitov, ale lingvistická výzva. Ako prijmem túto náročnú výzvu slov?“

Viacerí prítomní na procesoch sa pýtali tlmočníkov, či neboli traumatizovaní obsahom výpovedí, ktoré tlmočili počas výsluchu. „Veci, ktoré sme videli a počuli boli šokujúce. Mal som však iba 22 rokov a plne som sa sústredil na svoju úlohu.“

Siegfried si dodnes pamätá na mnohé nezabudnuteľné momenty počas procesu. Jedným z najemotívnejších sa stal úvodný príhovor Roberta H. Jacksona (generálny prokurátor Spojených štátov amerických počas Norimberského procesu s nacistickými vojnovými zločincami):

…four nations who chose to“stay the hand of vengeance and voluntarily submit their captive enemies to the judgement of the law“;

voľný preklad:

…štyri krajiny, ktoré sa rozhodli „zdržať pomstivej odvety a dobrovoľne odovzdali vojnových zajatých na spravodlivý súd“.

Spomína si na svoju kolegyňu Virginiu von Schon, sediacu za anglickým mikrofónom, ktorá sa nevedela prinútiť pretlmočiť príliš vulgárne slovo. Pretlmočila všetko čo bolo povedané do momentu spomenutia vulgarizmu a krútiac hlavou opovrhnutím prerušila tlmočenie. „Naklonil som sa k jej mikrofónu a povedal ešte horšiu verziu vysloveného slova.“ Po krátkej pauze ticha sa v súdnej miestnosti ozvalo: „Týmto, môžeme proces prerušiť!“

foto: tlmočnícka kabínka v súdnej sieni Norimberského procesu

foto: súdna sieň Norimberského procesu, vzadu vľavo sú usadení tlmočníci

foto: Margot Bortlin tlmočí z nemčiny do angličtiny

Zdroje:
http://www.theguardian.com/world/2014/oct/22/nuremberg-trials-siegfried-ramler-nazis-interpreter-war-crimes
http://www.pri.org/stories/2014-09-29/how-do-all-those-leaders-un-communicate-all-those-languages

Tejto téme sa venovala aj prekladateľka Ivana Krekáňová vo svojom blogovom článku z februára 2017: https://dennikn.sk/blog/norimberske-procesy-a-vznik-simultanneho-tlmocenia/