And now, ako hovorievali Monty Python, for something completely different. Neexistuje prakticky žiaden dôvod, pre ktorý by ste mali vedieť, kto bol muž menom John McCrae, teda okrem toho, že by vás to napríklad mohlo zaujímať. Nuž teda, John McCrae bol v prvom rade Kanaďan, v druhom rade lekár a v treťom rade sa narodil v tej nešťastnej dobe, v ktorej, ak ste boli muž, šli ste umrieť do zákopov prvej svetovej vojny. Čo aj vykonal.
John McCrae zomrel 28. januára 1918 na zápal pľúc v poľnej nemocnici vo Francúzsku a nijako by sa neodlišoval od deviatich až pätnástich miliónov rovnako nešťastných ľudí, nebyť toho, že bol aj poetom. Nie veľkým, vlastne mu vyšla len jedna zbierka, aj to posmrtne, a aj z nej v pamäti ostala jediná báseň.
Tá jediná báseň sa volá In Flanders Fields, po slovensky správne Na flámskych poliach, hoci isté noviny vymysleli už aj doteraz neznámu geografickú oblasť Flandry. Bez mäkčeňa. Toľko tiež k prekladom. Známou, ba keby len známou, priam symbolom zbytočnosti prvej svetovej vojny, sa stala vďaka rezignácii, s akou autor prijíma nevyhnutnosť vlastnej smrti a kladie ju do kontrastu s krásou života a flámskych polí, na ktorých ho tá smrť pravdepodobne očakáva. Práve zo mňa prehovoril literárny recenzent.
In Flanders Fields
In Flanders fields the poppies blow
Between the crosses, row on row
That mark our place; and in the sky
The larks, still bravely singing, fly
Scarce heard amid the guns below.
We are the Dead. Short days ago We
lived, felt dawn, saw sunset glow,
Loved and were loved, and now we lie
In Flanders fields.
Take up our quarrel with the foe: To
you from failing hands we throw The
torch; be yours to hold it high. If ye
break faith with us who die
We shall not sleep, though poppies grow
In Flanders fields.
Technicky – s dôrazom na slovo technicky a potom ešte na slovo technicky – nie je s prekladom žiaden problém. Stačí predsa vziať originál, nastaviť rýmy, neodísť priďaleko od témy a slabiky sa už nejako doladia. Preklad je hotový. Prakticky je to však omnoho ťažšie a tým sa zároveň dostávame k tomu, prečo žiaden poriadny preklad do slovenčiny neexistuje. Prekážkou je totiž forma, ktorou je báseň písaná, forma, ktorá sa volá rondeau.
Rondeau pochádzajúca zo stredovekého Francúzska, tvorí ho rôzny počet veršov (zväčša trinásť) po osem slabík a k tomu dva refrény. Tie sú dĺžkou polovičné – v každom sú slabiky štyri. Slohy sú tri a v každej sa medzi sebou verše rýmujú tak, že dokopy tvoria tri rôzne druhy rýmu, ktoré sa navyše ešte aj rýmujú navzájom. Skrátka, komplikované je to už vtedy, keď sa to teoreticky rozpíše, a prax je ešte omnoho horšia. Tu neplatí ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku, neplatí to ani naopak, neplatí žiadne príslovie, ktoré by vám mohlo sľúbiť, že to nejako zvládnete. Lenže v tých časoch, keď som sa popri práci ešte venoval aj prekladu, som si nič podobné nepripúšťal a do prekladu sa pustil. Nemôže predsa existovať nič, a tobôž nie literárne, čo by som nepreložil.
Vždy som písal rýchlo – článok som zvykol mať hotový do hodiny, najviac poldruha, ak mi na ňom skutočne záležalo. To isté platilo pre preklady – skôr som sa musel brzdiť. Tu však kosa narazila na kameň, na psa prišiel mráz a ktosi mi pod nohy nasypal hrach, ktorý som zároveň hádzal aj na stenu. Za dve hodiny som sa dostal do druhého riadka a v hodine tretej som oba riadky škrtol. Skúšal som to od konca verša aj celej strofy, myšlienky som presúval z miesta na miesto. Množstvo slabík, ktoré som na rukách porátal, sa rovnalo hrubému domácemu produktu stredne veľkej latinskoamerickej krajiny. Nesedeli. Stále nesedeli. Nič nevychádzalo.
Za celý jeden víkend som preložil jednu veľkú nulu, v druhom som sa dostal opäť zhruba do polovice. Počas tretieho víkendu som na súbor na ploche krivo pozeral, reku, nech si len odpočinie. Nech získam odstup. Na štvrtý víkend som ho otvoril opäť, odstup som naozaj aj získal a všetko som zmazal. Nedalo sa to čítať. Pochopil som, že morfológia aj lexikológia sú v slovenčine natoľko odlišné, že preklad pri dodržaní všetkých pravidiel rondeau jednoducho nie je možný. Alebo – a toto bol ten horší prípad – možný je, len ho nie som schopný. Ešte som uskutočnil posledný zúfalý pokus a zadanie poslal na katedru, nech len skúsia potrápiť študentov. Výsledok neviem, preklad dodnes ignorujem. Súbor je stále na ploche, občas naň placho pozriem.
A čo tým chcem povedať? Drahí študenti, či vás bude živiť preklad, tlmočenie alebo niečo úplne iné, rozširujte si vedomosti. Ak ste si prečítali tento článok, teraz už viete, čo je rondeau a aké problémy vás pri ňom čakajú. Pravdepodobne vám to síce nebude nikdy na nič dobré, ale predsa len ste o vedomosť bohatší. Cvičte si – a nielen v rámci štúdia a nielen počas neho – prácu so slovom. Je to celoživotná záležitosť. A najmä, nevyhýbajte sa poznaniu. Čítajte knihy, zbierajte informácie a ak môžete, robte to v origináli. Všímajte si slovné obraty a zaužívané frázy. Vnímajte kvalitu slov a ich emocionálne zafarbenie, všímajte si synonymá. Rozširujte si slovnú zásobu a potom ju nestraťte. Starajte sa o to, čo sa dozviete. Nakoniec sa vám to totiž predsa len zíde.
Samo Marec
Kritika prekladu, 1/1 2014
Viac z tohto čísla Kritiky prekladu čítajte tu.