Náhorná karabašská republika a jej jazyky
Úradným jazykom Náhorného Karabachu je arménčina. Arméni tvoria zhruba 95 % populácie. Na území Náhorného Krabachu žijú aj menšinové skupiny Rusov, Asýrčanov, Kurdov, Židov a Grékov. Pred aj po vojne v Náhornom Karabachu bolo veľa ľudí z tejto oblasti vysídlených, čím sa znížilo percento obyvateľov hovoriacich azerbajdžanským jazykom.
Karabašský dialekt
Arménčina na území Náhorného Karabachu nie je celkom identická s arménčinou, ktorá sa používa v Arménsku. Karabašský dialekt je ľahké odlíšiť vďaka jeho jedinečnej fonetike. Okrem toho, že obsahuje veľké množstvo klasických arménskych slov, mnoho tvarov slov v karabašskom dialekte pochádza priamo z protoindoeurópskeho jazyka. Arménska vysočina bola po stáročia pod cudzou nadvládou (Arabovia, Turci, Peržania, Rusi…) a karabašský dialekt, podobne ako iné arménske dialekty, obsahuje značné množstvo cudzích slov a fráz. Najväčší vplyv na arménsky jazyk v Náhornej karabašskej republike mala azerbajdžančina, perzština a ruština.
História Náhorného Karabachu
V staroveku bol Karabach osídlený kaukazskými kmeňmi, ktorí hovorili lezgickým jazykom. Región medzi konkurujúcou Asýrskou, Urartskou a Médskou ríšou bol v 6. storočí p. n. l. pohltený Peržanmi pod vedením Kýra Veľkého. Nie je presne známe, kedy sa horské oblasti Karabachu prvýkrát dostali pod arménsky vplyv, ale hranice arménskej provincie Karabach zriadenej v roku 189 p. n. l. do veľkej miery zodpovedajú súčasnému územiu Náhorného Karabachu.
V roku 387 nášho letopočtu bolo Arménske kráľovstvo rozdelené medzi Rimanov a Peržanov. Karabach bol pridelený susednému Albánsku – často označovanému ako „kaukazské Albánsko“ (nezamieňajme si ho s dnešným balkánskym štátom Albánsko). Kaukazskí Albánci boli etnicky podobní pôvodným obyvateľom Karabachu a hovorili jazykom lezgic udi. V tom čase napísal historickú správu o tomto regióne Armén Movses Kaghankatvatsi. Zároveň vznikla arménska a albánska abeceda, obe vytvoril Armén Mesrop Mashtots.
V 7. a 8. storočí nasledovali arabské invázie na Kaukaz. Povstania arménskych kniežat proti Arabom na začiatku deviateho storočia viedli k založeniu Chačenského kniežatstva v oblasti bývalej provincie Karabach. Kniežatstvo prežilo neskorší tlak Byzantskej ríše a sériu nájazdov kočovných kmeňov z východu. Arménsky politický a kultúrny život pretrval aj po dobití územia turkickými kmeňmi v 16. storočí. Nezávislé kniežatstvá sa sformovali v Náhornom Karabachu, kde boli arménske osady najsilnejšie.
Vplyv
Vplyv Ruska na územie Karabachu
Turkický karabašský chanát bol od roku 1805 vazalským štátom pre Ruskú ríšu. V roku 1813 bol absorbovaný do Ruska a v roku 1823 sa včlenil do väčšej ruskej provincie Karabach. Do roku 1897 bol Karabach 43 % arménskeho a 55 % azerbajdžanského pôvodu. Napätie medzi týmito dvoma populáciami pod ruskou vládou rástlo.
Novodobý azerbajdžanský ľud hovorí západotureckým jazykom, čiastočne kvôli postupnej turkifikácii pôvodnej kaukazskej a iránskej populácie počas stredoveku. Išlo o ďalší významný posun, na základe ktorého sa odlúčili moderné azerbajdžanské a arménske národy.
Konflikt v Náhornom Karabachu
Keď sa na začiatku 20. rokov 20. storočia utváral Sovietsky zväz, Arméni a Azerbajdžanci sa usilovali o získanie oblasti Náhorného Karabachu. Arménsko podporovalo snahy enklávy Arménov v Náhornom Karabachu, čo vyústilo do vojny trvajúcej od roku 1988 do roku 1994. Vojna spôsobila izoláciu Arménska. V roku 2015 vznikla Bitka o Náhorný Karabach, tiež známa ako Aprílová vojna. Stret arménskej a azerbajdžanskej armády bol najhorší od ukončenia vojny v Náhornom Karabachu v roku 1994.