Ruština je jedným z najrozšírenejších jazykov na svete, ktorým hovorí približne 150 miliónov ľudí ako svojím materinským jazykom. Spolu s tými, ktorí ruštinu používajú ako druhý jazyk, celkový počet presahuje 260 miliónov hovoriacich. Ruština oficiálnym jazykom v Rusku, Bielorusku, Kazachstane a Kirgizsku. Zároveň je jedným z úradných jazykov Organizácie Spojených národov, čím zohráva kľúčovú rolu v medzinárodnej diplomacii.
Počas rozmachu Sovietskeho zväzu sa ruština stala povinným jazykom vzdelávania v mnohých krajinách východného bloku, vrátane Slovenska, kde sa generácie školákov učili po rusky. Hoci dnes už nie je povinným predmetom, ruština si stále udržuje svoje miesto ako jazyk kultúry a obchodu.
Historický vývoj ruštiny siaha až do staroslovienčiny, z ktorej sa vyvinula ako súčasť východoslovanských jazykov. V 18. storočí za vlády Petra Veľkého prebehla veľká reforma ruského pravopisu a literatúry, ktorá prispela k modernizácii a štandardizácii jazyka.
Jedným z charakteristických znakov ruštiny je používanie cyriliky, ktorú často označujeme ako azbuku. Hoci cyriliku používajú aj iné slovanské jazyky, ako napríklad bulharčina či srbčina, ruská azbuka má svoje osobitosti.
Jazyková reforma Petra Veľkého ruskú azbuku značne zjednodušila. Obsahuje 33 písmen, vrátane niektorých, ktoré sú unikátne pre ruštinu, ako napríklad „ы“, čo je špecifický zvuk, ktorý v iných jazykoch nenájdete.