Pohlavná rovnosť v živote i fínskom jazyku
Jednou zo silných stránok, ktorými by mohlo ísť Fínsko príkladom viacerým svetovým štátom, je rodová rovnosť. Pestujú ju nie len v sociálnom a verejnom styku, ale aj v jazyku. Dokonca je možné povedať, že je to práve on, kto udržuje povedomie o rodovej rovnosti. Príčinou, prečo je tomu tak, je absencia osobných zámen. Fíni vyjadrujú všetky osobné zámená jednoduchým hän. Čo im však chýba tu, vynahrádzajú si inde. Takmer v každom meste Fínska je zaužívaný iný tvar pre označenie 1. osoby singuláru, čo môže byť pre turistu značne mätúce. Komplikované je to aj pre fínskych študentov, čo potom môže povedať niekto, kto do krajiny tisícich jazier zavítal prvý raz?
Spisovná fínčina zaznie v krajine iba zriedkavo
Vo fínčine existuje veľký rozdiel medzi spisovným, úradným jazykom a jeho hovorovou podobou. Vykanie sa používa iba pri veľmi zdvorilej konverzácii alebo prejave. Mnoho slov je v hovorovej fínčine odlišných. Napríklad „ja som“ – minä olen sa skracuje na mä oon, alebo „máš?“ – onko sinulla? na onks sulla? Je preto možné, že ak sa budete učiť spisovnú fínčinu z učebníc, nikomu vo fínsku tak úplne neporozumiete.
Fínsko má, rovnako ako každá iná rozľahlá krajina, množstvo nárečí. Pre človeka, ktorý sa začína učiť fínsky, je podstatné vedieť jednu vec. Keď sa nedajbože vo Fínsku stratíte (čo je takmer nemožné, keďže sú všetky cesty zodpovedne značené), zaobstarajte si brezové prútiky a pri konverzácii ich ukážte protistrane. Pokiaľ domáci obyvateľ označí predmet pojmom vasta, jedná sa o východné nárečie. Ste teda na východe krajiny. Pokiaľ začujete slovíčko vihta, ste na západe.
Ďakujem, ale neprosím
Pre fínsky jazyk je príznačné, že by ste v ňom márne hľadali pre nás tak samozrejmé slovo, akým je prosím. Povestne chladný, miestami príliš formálny a citovo chudobný život fínskych ľudí sa odráža aj v ich jazyku. Tamojší ľudia o veci nežiadajú, oni si ich berú. Za všetko však slušne poďakujú slovom kiitos. Neberte to ako morálny prehrešok, takto to tam jednoducho funguje.
Je fínčina nová maďarčina?
Každý svetaznalý človek by vás teraz zastavil. Ako možno porovnávať dva jazyky, ktoré možno sú aglutinačné, majú lokálne pády, vznikli z rovnakého prajazyka a gramaticky sa v mnohých odvetviach skutočne zhodujú, ale už tisícročia sa vyvíjajú oddelene? Turečtina rovnako ako fínčina a maďarčina patrí medzi aglutinačné jazyky, ale nestretneme sa s názorom, že by mala k zvyšným dvom patriť.
Čo sa týka znelosti, jazyky ako fínčina a maďarčina môžu neskúsenému poslucháčovi javiť ako podobné. To je spôsobené častým výskytom nezvyčajných hlások. Dôkazom rozdielnosti oboch jazykov je fakt, že si obyvatelia ani jedného z národov navzájom nerozumejú. Fínčina je najpodobnejšia s estónčinou a laponským jazykom, no radí sa do skupiny severských jazykov, rovnako ako dánčina, švédština a nórčina.
Nebojte sa fínskej abecedy
Fínčina je písaná fínskym variantom latinky, ktorý navyše obsahuje aj hlásky Ä a Ö (aj Š a Ž v niekoľkých cudzích slovách), ale neobsahuje B, C, F, Q, W a Z. Fínske Ä sa nevyslovuje ako v nemčine či slovenčine, ale ako niečo medzi slovenským „a“ a „e“. Fínsky jazyk je podobný slovenskému v tom, že takmer každá jeho písaná graféma zodpovedá jednej fonéme. Rozdielom je, že vo fínčine sa dlhé spoluhlásky zdvojujú (krátke ä, dlhé ää).
Fínčina a preklady – zvládnete to sami?
Napriek tomu, že fínčina nemá žiadne členy ani rody, jej pádový systém je vskutku zložitý. Pri pohľade na tento jazyk vás zrejme vystrašia aj dlhé slová, ktoré nemožno preložiť doslovne. Podobne ako iné severské jazyky, aj preklad z a do fínčiny je vhodné zveriť skúseným tlmočníkom, ktorí poznajú všetky zákutia hovorovej aj oficiálnej reči.