Jazyk bol od nepamäti základným pilierom gréckej identity. Práve preto je zaujímavé sledovať jeho vývoj od starovekej podoby známej zo spisov filozofov, básnikov či historikov, až po modernú gréčtinu, ktorou sa hovorí dnes. Táto súčasná forma je prirodzeným pokračovaním starogréčtiny a patrí do helénskej vetvy indoeurópskych jazykov.
Pojem grécke jazyky sa zvykne používať ako zastrešujúci termín, ktorý označuje všetky vývojové fázy gréčtiny od antickej a stredovekej až po novogréčtinu. Ide teda nielen o jeden jazyk, ale o historicky bohatý jazykový vývoj, ktorý sa nepretržite používa už vyše 3 000 rokov.
Gréčtina – jazyk s dávnou históriou
Grécky jazyk sa začal formovať približne koncom 3. tisícročia pred n. l., keď na juh Balkánskeho polostrova preniklo obyvateľstvo, ktoré možno jazykovo považovať za predchodcov neskorších Grékov. Ich reč však nebola jednotná. Išlo o skupinu príbuzných indoeurópskych nárečí, medzi ktorými sa už vtedy prejavovali výrazné rozdiely.
Linear A a Linear B
Najstaršie známe záznamy gréckeho jazyka pochádzajú z palácových komplexov na Kréte, najmä z Knóssu. Písmo známe ako Linear A sa používalo v minojskej civilizácii, no dodnes nie je úplne rozlúštené, a preto nie je isté, či ide o predchodcu gréčtiny, alebo o samostatný jazyk.
Nový vývoj priniesla mykénska civilizácia. Okolo roku 1300 pred n. l. začali Mykénčania používať písmo Linear B, ktoré už nepochybne zapisovalo ranú formu gréckeho jazyka. Tieto záznamy, zachované najmä na hlinených tabuľkách, dokumentujú najstaršiu známu podobu gréčtiny. Po kolapse mykénskej civilizácie jazyk zanikol ako písaný systém, až kým sa znovu neobjavil v podobe klasickej gréčtiny.
Klasické obdobie
V období klasického Grécka (približne 5. – 4. storočie pred n. l.) sa gréčtina rozčlenila do viacerých regionálnych dialektov. Najvýznamnejšie boli iónsky a atický dialekt. Iónčina sa používala predovšetkým v epike (napríklad Homérove eposy), zatiaľ čo atičtina sa stala jazykom filozofie, rétoriky a literatúry. Používali ju Platón, Aristoteles či Démosthenés.
Helenistické obdobie a vznik koiné
Po výbojoch Alexandra Veľkého vznikla potreba jednotného komunikačného nástroja pre obrovské územie. Výsledkom bola koiné gréčtina – zjednodušená a zjednotená forma jazyka založená na atickom dialekte, ktorá sa od 4. storočia pred n. l. používala naprieč celým helenistickým svetom. Práve koiné sa stala základom tzv. biblickej gréčtiny, v ktorej boli napísané viaceré knihy Nového zákona.
Aticistické hnutie
Nie všetci prijímali jazyk koiné bez výhrad. Od 1. storočia pred n. l. sa začalo šíriť aticistické hnutie, ktoré presadzovalo návrat k staršej, „čistejšej“ atickej forme gréčtiny. Tento trend mal vplyv predovšetkým na literárny štýl a rétoriku, pričom oficiálne dokumenty a učené spisy sa snažili imitovať jazyk klasických Atén.
Byzantská gréčtina
V období Byzantskej ríše (cca 330 – 1453 n. l.) sa grécky jazyk opäť posunul a vznikla tzv. byzantská gréčtina, ktorá nadväzovala na koiné, ale bola výrazne ovplyvnená cirkevnou a administratívnou praxou. Formálne sa pridržiavala atickej štylizácie, no v každodennej reči sa jazyk vyvíjal prirodzeným smerom. Rozdiel medzi hovorenou a písanou gréčtinou sa v tomto období výrazne prehlboval.
Novogréčtina
Po páde Byzantskej ríše a počas osmanskej nadvlády (od 15. do začiatku 19. storočia) sa gréčtina naďalej vyvíjala. Moderná gréčtina, tak ako ju poznáme dnes, vznikla práve z hovorených foriem byzantskej gréčtiny.
Po oslobodení Grécka v roku 1830 sa objavila snaha o vytvorenie jednotného štandardného jazyka. Dlhodobo pretrvával spor medzi démotiké (hovorovou gréčtinou) a katharevousou (umelo archaizovanou formou používanou v úradných dokumentoch). Až v roku 1976 bola démotická gréčtina uznaná ako oficiálny jazyk Grécka, čím sa položili základy súčasnej štandardizovanej podoby.
Zaujímavosťou je, že ostrov Kréta kládol osmanskému vplyvu odpor najdlhšie a padol až v roku 1669, čo sa odrazilo aj v pomalšom prenikaní jazykových zmien.
Dnes sa gréčtina stále mení a obohacuje, najmä pod vplyvom globalizácie, technológií a angličtiny. Zároveň však zostáva nositeľkou jedného z najstarších nepretržite používaných jazykových kódov v Európe.
Rozdelenie gréckych jazykov
Grécke jazyky môžeme jednoducho rozdeliť na tri časti:
- starogréčtina (cca 9. storočie pred n.l. – 6. storočie n.l.),
- stredoveká gréčtina (cca 6. – 15. storočie),
- novogréčtina (od 15. storočia až dodnes).
Podrobné chronologické delenie zahŕňa aj protogréčtinu, rôzne historické dialekty (napríklad mykénčinu), a koiné. Novogréčtina je ďalej delená na samostatné dialekty: kapadóčtina, pontčina, jevančina, tsakončina.
Grécky jazyk v súčasnosti
Modernou gréčtinou sa dnes hovorí predovšetkým v Grécku a na Cypre, kde má štatút úradného jazyka. Okrem toho je gréčtina uznávaná ako menšinový jazyk v niektorých oblastiach Albánska, Talianska, Turecka, Ukrajiny, Maďarska, Arménska a Rumunska – zväčša tam, kde žijú historicky zakorenené grécke komunity.
Podľa údajov z roku 2012 hovorilo po grécky približne 13,1 milióna ľudí. Z toho 10,7 milióna žilo v Grécku, 1,1 milióna na Cypre a 15 200 v Albánsku. Vďaka rozsiahlej diaspóre sa gréčtina objavuje aj v USA, Kanade či Austrálii, najmä v rodinách, ktoré si jazyk odovzdávajú medzi generáciami.
Moderná gréčtina (tzv. démotická) získala oficiálny štatút až v 70. rokoch 20. storočia, kedy nahradila dovtedy používanú katharevousu, teda umelo archaizovanú formu jazyka. Súčasná gréčtina má zjednodušenú gramatiku, menej pádov než v starogréčtine, a modernejší akcent. Napriek zmenám si však zachováva rovnaké jazykové korene, vďaka čomu sa aj dnešný hovorca dokáže orientovať v základnom význame starogréckych textov.
Gréčtina pre začiatočníkov a samoukov
Naučiť sa po grécky môže na prvý pohľad pôsobiť odstrašujúco, najmä kvôli odlišnému písmu. Grécka abeceda však nie je zložitá a mnoho znakov je známych z matematiky či fyziky (alfa, beta, delta…). Po osvojení písma sa štúdium stáva omnoho prístupnejšie.
Gréčtina je fonetický jazyk, to znamená, že sa vyslovuje tak, ako sa píše, čo je pre samoukov veľkou výhodou. Navyše, jazyk má pevnú logiku, pomerne jednoduché časy a prirodzený rytmus.
Pre začiatočníkov odporúčame napríklad učebnicu Gréčtina nejen pro samouky (nakladateľstvo LEDA), ktorá obsahuje nahrávky rodených hovorcov, cvičenia, gramatický výklad aj slovnú zásobu na bežné situácie. Vhodná je aj aplikácia Duolingo, v ktorej sa naučíte základy gréčtiny hravou formou.
Na začiatok je dobré zamerať sa na každodenné frázy, základnú slovnú zásobu a schopnosť čítať písané znaky. Gréčtina si získa sympatie najmä u tých, ktorí majú radi jazyky s melodickým znením a kultúrnou hĺbkou.
Preklady z a do gréčtiny
Gréčtina je jazyk s bohatou históriou a špecifickým výrazovým štýlom. Ak sa chystáte napríklad na dovolenku do Grécka a potrebujete porozumieť základným nápisom, jedálnym lístkom alebo konverzácii, skvele vám poslúži online prekladač viet. Pre bežnú orientáciu alebo rýchle frázy je to praktické a dostupné riešenie.
Preklady odborných textov, zmlúv, osobných dokumentov alebo literatúry z gréčtiny do slovenčiny a opačne však odporúčame zveriť do rúk odborníkov. Gréčtina má svoj vlastný slovosled, niektoré pojmy nemajú priame preklady a v úradnom štýle má odlišnú štruktúru než slovenčina. Preto vám radi pomôžeme s presným prekladom.