Japonská abeceda nie je tak zložitá, ako sa zdá
Prvú vec, ktorú si začínajúci študent japončiny musí osvojiť, je systém, akým abeceda funguje. V tomto prípade nezáleží na tom, či sa jedná o abecedu hirigana alebo katakana, obe fungujú na rovnakom princípe. Žiaľ, ide iba o sylabáry – slabičné abecedy (jednotný názov kana). Pre plné pochopenie japonského písma budete potrebovať aj znalosť kandži (kanji), teda čínskeho znakového písma. Kandži slúži na zápis podstatných mien a koreňov slov, hiragana na zápis častíc a prídavných mien, a katana prevzala funkciu kurzívy, slúži na označenie cudzích slov.
Všetky tri systémy znakov sú pre zápis japončiny rovnako dôležité. Japonská slovná zásoba je bohatá na slová prevzaté z cudzích jazykov, čínske slová tvoria dokonca viac, než 60 % slovnej zásoby. V posledných desaťročiach preberá japončina veľa anglických slov, čo veľmi ľahko postrehnete, ak sa započúvate do neformálneho rozhovoru v japončine.
Hiragana
Hiragana je prvá forma písania, po ktorej siahnu japonské deti po nástupe do školy. Je to najbežnejšie používaná forma japonského písma, pričom môže byť využívaná osamotene, alebo s prispením kandži. Bez pomoci kandži znakov je jej čítanie pomerne komplikované a porozumieť správne, čo sa spisovateľ snaží povedať, vyžaduje vysokú mieru sústredenia. Kajni znaky sú pre deti a cudzincov obtiažne na zapamätanie, preto sa v populárnej literatúre alebo počítačových hrách využíva výhradne základná verzia hiragany.
Zaujímavosťou je, že hiragana sa niekedy označuje aj pojmom „ženská ruka” – 女手, pretože ju zo začiatku používali výhradne ženy.
Katakana
Katakana sa na rozdiel od hiragana nepoužíva na vyjadrenie bežných japonských slov, ale neologizmov vzniknutých z cudzích jazykov. Taktiež sa používa na zveličenie významu nejakého vyjadrenia alebo slova a nezaobíde sa bez nej ani fonetická transkripcia do japončiny. Vyznačuje sa rovnejšími a čistejšími líniami, vďaka čomu je vhodnejšia do tlače. Mnohé japonské celebrity používajú tento štýl písania na vyjadrenie svojho mena z čisto estetických dôvodov.
Domnienka, že začiatočníkovi, ktorý sa pokúša osvojiť si japonskú abecedu, postačí ovládať verziu hiragana, je mylná. Každým dňom pribúdajú do japonského jazyka nové slová zapisované v abecede katakana.
Predchodcovia katakany a hiragany
Dvojica týchto abecedných systémov, spoločne nazývaná kana, vznikla z prvého systému nazývaného man’yōgana. Išlo o set kandži určený výlučne na zapísanie fonetických hodnôt v cudzích slovách. Hiragana sa vyvinula z kurzívneho man’yōgany, zatiaľ čo katakana sa vyvinula zo skrátených častí pravidelného man’yōgana a využívala sa na zápis poznámok či vysvetliviek k budhistickým textom. Traduje sa, že kanu vymyslel budhistický kňaz v deviatom storočí. Súčasný súbor kana bol kodifikovaný v roku 1900 a pravidlá ich používania boli prijaté v roku 1946.