Skúsenosti z praxe v Translate

Skúsenosti z praxe v Translate

Skúsenosti z praxe v Translate

V poslednom čase sa o téme pripravenosti absolventov vysokých škôl na reálnu prácu diskutuje na rôznych fórach. Polemiku o tom, kto je za ich budúcnosť zodpovedný, sme mali aj v našom tíme. Samozrejme, aj pre nás je jednoduchšie spolupracovať s „hotovým človekom“, ktorý bez zbytočných otázok vie, čo sa od neho očakáva a ako to má urobiť. Uvedomujeme si však, že takéto vedomosti nemôže študent získať len teoretickým štúdiom, potrebuje na to prax a za tú sme zodpovední najmä my. A vtedy, ako na zavolanie, prišla ponuka zobrať k nám do tímu stážistu z Univerzity Mateja Bela. Prestali sme teda polemizovať a privítali u nás Stanku. Aký je postoj študenta k tejto téme nám prezradila Stanislava Dengová na záver svojej mesačnej stáže v spoločnosti Translata.

Ako si sa na túto stáž dostala?

Na prax do Translaty som sa dostala v prvom rade vďaka vyučujúcim z Katedry anglistiky a amerikanistiky (KAA) na Univerzite Mateja Bela a v druhom rade vďaka ochote vašej prekladateľskej agentúry podeliť sa o svoje skúsenosti so študentmi. Prax zastrešuje projekt Vysokoškoláci do praxe – Vysoké školy ako motory rozvoja vedomostnej spoločnosti. Mojou úlohou bolo skúmať vplyv projektového manažéra na kvalitu prekladu.

Máš pocit, že škola vás všetko dôležité naučila? Podarilo sa ti naučiť sa niečo zaujímavé aj u nás?

Určite áno. Na KAA sa učíme pracovať s prekladateľskými softvérmi. Okrem toho sme boli pilotným ročníkom, ktorý absolvoval „projektový cyklus“ – simulovali sme reálnu situáciu, kedy prekladateľ, resp. tím dostane text na preklad a v určenom termíne ho musí odovzdať. V rámci hodín praxeológie sme sa dozvedeli o praktických aspektoch prekladutlmočenia. Simulovať však nie je zažiť a určite je zaujímavé sledovať tento proces v praxi. Najviac ma asi prekvapilo to, že za tzv. „editing“ (teda obsahovú kontrolu) je v slovenských pomeroch veľmi často takmer výhradne zodpovedný len prekladateľ. Ja som zo školy skôr zvyknutá na ideálny prípad, keď spolupracujete s niekým, kto rozumie jazyku originálu aj prekladu. V praxi sa to však vždy nedá a najmä, ako som si mohla všimnúť, slovenskí klienti o takúto kontrolu zvyčajne ani nestoja, pravdepodobne kvôli vyšším nákladom na preklad.

Ako pre niekoho „zvonku“ vyzerá prvá reálna skúsenosť s prekladateľskou agentúrou?

Keď sa mu už úspešne podarí dostať sa do správnej budovy a dverí, možno ho prekvapí veľkosť priestorov. Pracuje v nej prekvapivo veľa ľudí. Počas niekoľkých dní som mala príležitosť sledovať, ako pracujú a komunikujú, aké problémy riešia. Ako pristupujú k prekladu ľudia, ktorí nie sú prekladatelia, ale do veľkej miery ovplyvňujú kvalitu a konečnú podobu prekladu.

Aký je tvoj postoj k prekladateľským agentúram?

Postoj k agentúram z radov prekladateľov je rôznorodý – niektorí s nimi spolupracujú dlhodobo, iní príležitostne, ďalší to dokonca vyslovene odmietajú. O prekladateľských agentúrach som si vytvorila istú predstavu (možno nie práve najlepšiu) a musím povedať, že keď som mala možnosť vidieť a zažiť, ako prekladateľská agentúra funguje naozaj, z mojej predstavy veľa neostalo. Naučila som sa, že agentúra v mnohom prekladateľovi situáciu zjednodušuje. Nie je to len veľký zlý vlk, ktorý požiera prekladateľov a tlačí ceny dolu.

Vieš si po tejto skúsenosti predstaviť, že by si raz v jednej robila? Alebo sa skôr plánuješ vydať cestou prekladateľa na voľnej nohe?

Ako študent som si nikdy v plnej miere neuvedomila, koľko zodpovednosti nesie dodávateľ prekladu, či už je to prekladateľ alebo agentúra. To najhoršie, čo sa nám v škole môže stať, je zlá známka. Myslím, že najmä pre začínajúceho prekladateľa môže byť skúsenosť s agentúrou veľmi prínosná. Prácu v agentúre by som si vedela predstaviť, je to veselšie ako prekladať zavretý doma 8 hodín a sám, ale nechcela by som sa vzdať ani prekladu a tlmočenia.