Podstatné sú pády: datív a inštrumentál
Privlastňovacie zámená tvoj, náš, váš a zvratné privlastňovacie zámeno svoj skloňujeme podľa vzoru môj. Otázka dlhého a krátkeho i sa pri týchto zámenách týka inštrumentálu jednotného čísla a datívu množného čísla.
Na inštrumentál jednotného čísla sa pýtame s kým?, s čím?. Už v týchto dvoch otázkach vidíme dĺžeň, ktorý nám napovedá, že ho budeme používať aj v samotnom zámene. V inštrumentáli jednotného čísla teda píšeme svojím/mojím.
Na datív množného čísla sa pýtame pádovými otázkami komu?, čomu?. V otázkach žiadny dĺžeň nevidíme, takže ho nepoužijeme ani v zámenách. V datíve množného čísla píšeme svojim/mojim.
Svojim či svojím?
Zámeno svoj skloňujeme pri neživotných podstatných menách v mužskom rode nasledovne:
V jednotnom čísle: svoj – svojho – svojmu – (vidím) svoj – (o) svojom – (so) svojím.
V množnom čísle: svoje – svojich – svojim – (vidím) svoje – (o) svojich – (so) svojimi.
Napríklad:
Dlhé í: Išla si za svojím snom. Podpísal sa svojím podpisom. Prišli so svojím otcom.
Krátke i: Zamával svojim kamarátom. Podišiel k svojim knihám. Náradie požičal svojim susedom.
Mojim či mojím?
Zámeno môj skloňujeme pri neživotných podstatných menách v mužskom rode nasledovne:
V jednotnom čísle: môj – môjho – môjmu – (vidím) môj – (o) mojom – (s) mojím.
V množnom čísle: moje – mojich – mojim – (vidím) moje – (o) mojich – (s) mojimi.
Napríklad:
Dlhé í: Prídem aj s mojím bratom. Bolo to mojím omylom. Začali sme mojím príhovorom.
Krátke i: Pribalím to k mojim veciam. Patrí k mojim obľúbeným učiteľom. Zvládol som to vďaka mojim súrodencom.
Svojimi či svojími?
Vo výraze so svojimi alebo s mojimi nikdy nepíšeme dlhé í. V pádových príponách zámen v množnom čísle -i, -ich, -im, -imi používame vždy krátke i. Napríklad: Stretol sa so svojimi priateľmi. Riadila sa mojimi radami. Slová mojími a svojími sú nespisovné.
Najľahší spôsob, ako si zapamätať i a í v skloňovaní zámen
Ak zámeno používate v jednotnom čísle a pýtate sa naň otázkou s kým?, s čím?, platí tvar s dlhým í. Napríklad: Dnes pôjdem mojím autom. Ak tvar osobného zámena použijete v množnom čísle a pýtate sa naň otázkou komu?, čomu?, platí krátke i. Napríklad: Idem na návštevu k mojim rodičom.
Aby sme si toto pravidlo ešte viac zjednodušili, stačí sa zamerať na to, či hovoríme o jednej alebo viacerých veciach. Ak je vec jedna (moje jedno auto) použijeme dlhé í – mojím autom. Ak je vecí či ľudí viac (moji dvaja rodičia), použijeme krátke i – mojim rodičom.
Aj tieto chyby napraví jazyková korektúra
Správne skloňovanie môže byť náročné pre každého, kto s jazykom denne nepracuje. Ak si chcete byť istý, že sa vo vašich textoch nenachádzajú žiadne chyby, skvelou možnosťou je profesionálna korektúra. Tá by mala byť posledným krokom pri písaní akéhokoľvek oficiálneho textu. Rovnaké pravidlo platí aj pri práci s cudzím jazykom. Korektúry rodeným hovorcom sú neoceniteľné pri všetkých druhoch prekladu.