Ako sa však české výrazy dostávajú za hranice a prečo sú také rozšírené práve v slovenčine? Odpoveď je jednoduchá: český jazyk je nám geograficky, historicky aj kultúrne mimoriadne blízky. Vzájomný jazykový vplyv sa medzi Slovákmi a Čechmi formoval celé stáročia a nezanikol ani po rozdelení spoločného štátu.
Bohemizmy sa v slovenskom jazyku udomácnili veľmi prirodzene. Aj po rozdelení Československa zostávajú české slová súčasťou nášho každodenného života – sledujeme české filmy a seriály, čítame české knihy, počúvame hudbu alebo pracujeme s českými webmi, e-shopmi či softvérovými rozhraniami. Táto jazyková blízkosť je na Slovensku stále živá, zatiaľ čo na opačnej strane hranice slovenčina postupne ustúpila a pre mnohých mladých Čechov sa stáva rovnako vzdialená ako poľština alebo maďarčina.
To, ako prirodzene české slová prenikajú do slovenčiny, nie je len jazyková kuriozita. Je to dôkaz, akým silným nástrojom je kultúrny kontakt a ako rýchlo sa vedia slová adaptovať, ak majú priaznivé podmienky. A nie vždy si pritom uvedomujeme, že niektoré z nich do spisovnej slovenčiny vlastne vôbec nepatria.
Podobnosť češtiny a slovenčiny
Slovenčina a čeština patria medzi najbližšie príbuzné slovanské jazyky. Oba jazyky sú súčasťou západoslovanskej jazykovej skupiny, kam patrí aj poľština, kašubčina a dolná a horná lužická srbčina. Napriek tomu, že si sú mimoriadne blízke, nejde o dva dialekty, ale o samostatné, plnohodnotné jazyky s vlastnou gramatikou, výslovnosťou aj normami.
Ich blízkosť je zjavná najmä v slovnej zásobe. Veľké množstvo slov má rovnaký základ alebo veľmi podobnú podobu. Rozdiely však nájdeme v hláskosloví, tvarosloví aj vo vetnej skladbe. Zaujímavosťou, ktorú si často neuvedomujeme, je napríklad to, že v češtine neplatí zákon rytmického krátenia – pravidlo, ktoré v slovenčine bráni tomu, aby po dlhom slabikotvornom prvku nasledoval ďalší dlhý slabikotvorný prvok (napríklad v slovách ako krásny, veselý). V češtine toto obmedzenie neexistuje.
Blízkosť jazykov je natoľko výrazná, že pri niektorých slovách už dnes len ťažko určujeme, či sa začali používať najprv v češtine alebo v slovenčine. Príklady ako nehodovosť – nehodovost, spochybňovať – zpochybňovat či navrhovateľ – navrhovatel ukazujú, ako prirodzene sa slová medzi oboma jazykmi pohybujú a prispôsobujú.
Táto jazyková blízkosť má však aj historické korene. Český jazyk bol na území Slovenska medzi 15. a 19. storočím považovaný za spisovný jazyk. Používal sa v cirkevných textoch, administratíve aj literatúre, čo logicky prispelo k tomu, že mnoho českých výrazov sa stalo súčasťou slovenskej jazykovej praxe.
V 19. a najmä v 20. storočí sa vzájomné ovplyvňovanie ešte viac prehĺbilo. Obe krajiny preberali nové slová nielen medzi sebou, ale aj z ďalších jazykov, najmä z nemčiny a neskôr z angličtiny. Výsledkom je veľké množstvo výrazov, ktoré dnes znejú v oboch jazykoch podobne alebo úplne rovnako, aj keď ich výslovnosť a použitie sa môže v detailoch líšiť.
Táto blízkosť je aj dôvodom, prečo sa bohemizmy v slovenčine udomácňujú oveľa jednoduchšie než výpožičky z iných jazykov. Zároveň však môže byť aj pascou, pretože nie všetko, čo znie podobne ako v češtine, je v slovenčine automaticky správne alebo spisovné.
Bohemizmy v slovenčine
Bohemizmus alebo čechizmus je výraz, ktorý sme do slovenčiny prevzali z českého jazyka. V praxi ide o používanie českého jazykového prvku (slova, slovného spojenia alebo konštrukcie) v prostredí slovenského jazyka. Niektoré z týchto výrazov sme si osvojili a prirodzene prispôsobili vlastnej výslovnosti či gramatike, iné používame v pôvodnej českej podobe, najčastejšie v neformálnej alebo hovorovej komunikácii.
Nie všetky bohemizmy však vnímame ako cudzie prvky. Mnohé sa natoľko udomácnili, že ich veľká časť hovoriacich vôbec nepovažuje za prevzaté slová. Typické príklady bohemizmov, ktoré denne počujeme, sú slová ako prádlo, kľud, pomazánka alebo porucha. Sú to slová, ktoré v hovorovej reči nahrádzajú spisovné slovenské výrazy ako bielizeň, pokoj či nátierka.
Vplyv češtiny je mimoriadne výrazný aj v oblasti slangu. Práve tu nachádzame množstvo výrazov, ktoré prenikli do bežnej reči najmä vďaka filmom, televízii, knižkám, hudbe alebo osobným kontaktom medzi Slovákmi a Čechmi. Výrazy ako senzi kočka, hovadské fáro, prúser, hustý alebo mazec sú dnes už úplne bežnou súčasťou neformálneho jazyka, najmä medzi mladšími generáciami, v mestskom prostredí alebo pri používaní internetu a sociálnych sietí.
Zaujímavé však je, že jazykový vplyv nefunguje len jednosmerne. Aj v češtine nájdeme množstvo slov, ktoré majú slovenský pôvod alebo sa do češtiny rozšírili počas existencie spoločného štátu. Medzi takéto výrazy patria napríklad dovolenka (v češtine namiesto bežného dovolená), výdobytek, horkotěžko, namyšlený či máj vo význame mesiaca máj.
Tento vzájomný jazykový vplyv je krásnym dôkazom toho, ako živé a flexibilné sú oba naše jazyky a ako veľmi sú prepojené nielen historicky, ale aj kultúrne a spoločensky. Bohemizmy sú tak nielen zaujímavým jazykovým fenoménom, ale aj svedectvom spoločných dejín a pretrvávajúcej blízkosti oboch národov.
Kedy sa oplatí oficiálny preklad alebo korektúra textu zo slovenčiny do češtiny?
Hoci slovenčina a čeština sú si mimoriadne blízke a veľká väčšina Slovákov aj Čechov si navzájom bez väčších problémov rozumie, pri písaní textov to zďaleka neznamená, že stačí slová jednoducho „prehadzovať“ medzi jazykmi. Gramatika, štylistika, slovosled aj jemné významové odtiene sa v týchto jazykoch často líšia viac, než sa na prvý pohľad zdá.
Aj preto existuje celý rad situácií, kedy je vhodné zveriť preklad profesionálovi alebo si nechať text skontrolovať človekom, ktorý daný jazyk ovláda na vysokej úrovni.
- Oficiálne a právne dokumenty – zmluvy, dohody, obchodné podmienky, stanovy alebo akékoľvek právne texty si vyžadujú absolútnu jazykovú presnosť. Aj malá odchýlka môže spôsobiť nejednoznačný výklad alebo právny problém.
- Firemné a marketingové materiály – prezentácie, katalógy, slogany, reklamné kampane či mediálne výstupy musia znieť prirodzene a zároveň profesionálne. Pri doslovnom preklade z jedného jazyka do druhého často vznikajú neobratné alebo neštýlové formulácie, ktoré pôsobia amatérsky.
- E-shopy a online rozhrania – aj v tomto prípade je kľúčové, aby zákazník rozumel textu bez zaváhania. Nevhodne preložené názvy kategórií, tlačidiel alebo popisov produktov môžu znižovať dôveru.
- Akademické a odborné texty – vedecké články, študentské práce, publikácie či odborné príspevky vyžadujú nielen správny preklad, ale aj precíznu terminológiu, ktorá sa môže v češtine a slovenčine líšiť.
Príbuznosť jazykov je síce veľkou výhodou na bežné dorozumenie, no pri profesionálnych textoch platí, že aj malé odchýlky môžu pôsobiť rušivo, neprofesionálne alebo dokonca zmeniť význam. Ak má text reprezentovať vás, vašu firmu alebo produkt, oplatí sa nechať ho pripraviť alebo aspoň skontrolovať odborníkom.