Waleština má v domácom prostredí vlastný názov – Cymraeg [čítaj „kemraig“], ktorý odkazuje na Cymru, teda pôvodné označenie pre Wales v tomto jazyku. Tento výraz je úzko spätý s identitou národa a jeho kultúrou, ale aj symbolom kontinuity keltského dedičstva.
Jazyk sa používa nielen vo Walese, ale aj v tradičnej waleskej komunite v argentínskej Patagónii. Mimo Európy sa s ním možno stretnúť aj v Anglicku, Škótsku, Kanade, Spojených štátoch, Austrálii či na Novom Zélande.
Waleština je jedným z najstarších žijúcich jazykov v Európe a v rámci Spojeného kráľovstva má unikátne postavenie. Na rozdiel od škótčiny (Scottish Gaelic), ktorá je v súčasnosti menej rozšírená a používa sa najmä v odľahlejších oblastiach Škótska, waleština má silnejšiu podporu štátu, školského systému aj médií. V porovnaní s írčinou v Severnom Írsku je waleština širšie institucionalizovaná a prítomná v každodennom živote väčšiny regiónov Walesu.
Na začiatku 20. storočia hovorila waleštinou približne polovica obyvateľov Walesu. Dnes je jazyk opäť podporovaný štátom, školstvom a médiami, hoci jeho pozícia zostáva v mnohých regiónoch oslabená.
Vznik a vývoj waleštiny
Korene waleského jazyka siahajú až do 6. storočia nášho letopočtu. Vyvinul sa z pôvodnej bretónčiny, ktorou hovorili starí keltskí Briti. Tento ostrovný keltský jazyk sa pravdepodobne dostal na územie dnešnej Británie už v dobe bronzovej alebo železnej. Počas raného stredoveku sa pôvodná britčina začala rozdeľovať na viaceré dialekty, z ktorých sa neskôr vyvinuli samostatné jazyky, ako je waleština, kumbričtina či cornwallčina.
Najstarší známy doklad písanej waleštiny pochádza z 8. storočia a nachádza sa na náhrobnom kameni v kostole v Tywyne na severe Walesu. K najstaršej zachovanej literatúre patria básne velšského básnika Taliesina, ktorý svojou tvorbou prispel k uchovaniu jazyka. Za najstarší dochovaný rukopis v waleštine sa považuje dielo Y Gododdin z druhej polovice 12. storočia.
Rozdelenie waleštiny
Waleštinu môžeme rozdeliť do niekoľkých historických fáz, ktoré postupne vznikli z pôvodnej bretónčiny na juhozápade Veľkej Británie. Každé obdobie odráža vývoj jazykovej formy a zachované písomnosti.
Primitívna waleština (ranowaleština)
Obdobie od 6. do polovice 8. storočia. Táto archaická forma jazyka je doložená najmä v názvoch miest, ktoré sa zachovali v latinských textoch. Niektoré z nich prešli aj do angličtiny a používajú sa dodnes.
Starowaleština
Používaná v 9. až 11. storočí. V tomto období vznikla poézia nielen z územia dnešného Walesu, ale aj zo Škótska. Z jazykového hľadiska ide o dôležité obdobie, hoci zachovaných textov je obmedzené množstvo.
Stredowaleština
Jazyk 12. až 14. storočia, z ktorého sa zachovalo výrazne viac písomných dokumentov. Texty v tejto podobe sú už pomerne dobre zrozumiteľné aj pre dnešných hovoriacich waleštiny.
Moderná waleština
Obdobie od 15. storočia až po súčasnosť. Za kľúčový moment sa považuje preklad Biblie do waleštiny, ktorý v roku 1588 vyhotovil William Morgan. Tento preklad položil základy spisovnej podoby jazyka a stal sa vzorom pre literárnu waleštinu.
Waleština v súčasnosti
Súčasná waleština má niekoľko čŕt, ktoré ju odlišujú od iných európskych jazykov, no zároveň zachováva mnohé spoločné znaky s ďalšími keltskými jazykmi. Jej fonológia je pomerne zložitá, pracuje až s 13 samohláskami, hoci nie všetky sa vyskytujú vo všetkých regiónoch. Charakteristickým rysom je dĺžka samohlások, ktorá dokáže zmeniť význam slova. To znamená, že výslovnosť hrá v waleštine zásadnú rolu.
Waleština rozlišuje mužský a ženský gramatický rod a má viacero spôsobov tvorby množného čísla. Namiesto jednej univerzálnej prípony sa používajú rôzne tvary, napríklad pen (hlava) a pennau (hlavy).
Zaujímavosťou sú slová, ktoré angličtina pravdepodobne prevzala z waleštiny. Príkladom je slovo penguin, ktoré môže pochádzať zo spojenia pen gwyn, teda „biela hlava“. Alebo slovo dad (otec), ktoré je blízke walešskému tad.
Aj keď waleština čelí silnému vplyvu angličtiny a v mnohých oblastiach zostáva menšinovým jazykom, jej postavenie sa od druhej polovice 20. storočia posilnilo. Dnes sa systematicky vyučuje v školách, používa sa v médiách, vo verejných nápisoch, aj pri oficiálnych prejavoch. Waleštinu môžete počuť v televízii, rozhlase aj v každodennej komunikácii, najmä na západe a severe krajiny.
Zaujímavosti o waleštine
- V waleštine dochádza k tzv. mutáciám, teda zmene začiatočného písmena slova v závislosti od gramatického kontextu. Napríklad slovo cath (mačka) sa môže zmeniť na gath alebo chath.
- Zatiaľ čo v slovenčine alebo angličtine má veta zvyčajne poradie „podmet – sloveso – predmet“, waleština často používa poradie „sloveso – podmet – predmet“, čo ju približuje napríklad k írčine.
- Waleština má vlastné číslice a kalendárne výrazy, ktoré sa v oficiálnej komunikácii používajú popri anglických – dni v týždni, mesiace či názvy sviatkov majú svoje waleské tvary.
- Waleština zaznieva aj vo filmoch či hudbe – mnohé kapely z Walesu nahrávajú skladby v oboch jazykoch, čím pomáhajú udržiavať jazyk živý a atraktívny pre mladšiu generáciu.
- Dlhé slová a názvy miest: Waleština je známa extrémne dlhými slovami, z ktorých najznámejším je názov mesta Llanfairpwllgwyngyllgogerychwyrndrobwllllantysiliogogogoch, čo v preklade znamená „Kostol svätej Márie v dutine bielej liesky neďaleko víru a červeného jaskynného kostola sv. Tysilia“.
Záujem o jazyk stále rastie. Mladí ľudia ho často vnímajú ako súčasť identity, a v niektorých oblastiach je opäť prirodzeným jazykom každodennej komunikácie, čo z neho robí výnimočný príklad revitalizácie menšinového jazyka v modernej Európe.