Slovný druh – číslovky
Číslovky sú ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje počet, množstvo alebo poradie. Číslovky delíme na základné (jeden, dva, desať), druhové (jednako, mnohoraký), skupinové (jedny, dvoje, oboje), radové (druhý, tretí) a násobné (dvakrát, veľakrát).
DVA, DVE
Číslovka dva má svoj základný tvar iba v spojení s neživotnými podstatnými menami mužského rodu, napríklad dva domy, dva stroje. Životné podstatné mená mužského rodu majú tvar dvaja – dvaja chlapci, dvaja šoféri, dvaja priatelia, dvaja robotníci. V spojení s podstatnými menami ženského a stredného rodu používame tvar dve – dve ženy, dve mamy, dve deti, dve dievčatá.
Aj pri podstatných menách vzoru mesto je spisovný iba tvar dve – dve mestá, dve autá, dve zvieratá.
Ako je to správne?
Pri písaní číslovky dva si zapamätajte jednoduché pravidlo:
Ten = dva
Tá, to = dve
Príklady
Nesprávne:
Dva ženy, dva pivá, dve prsty, dve domy, dve kone.
Správne:
Na ulici stáli iba dva domy. Priniesli nám dva poháre vody. Cestou hore preskočil dva schody. Na stôl položila dva zošity. Oslovili nás dve ženy. Na dovolenke navštívil dve mestá. Za domom sú dve polia. Na ihrisku sa hrali dve deti. Otvoril dve skrine naraz.
Skloňovanie číslovky dva
Číslovku dva skloňujeme nasledovne:
Ženský rod
- Nominatív (kto/čo) – dve
- Genitív (bez koho / bez čoho) – dvoch
- Datív (dám komu / dám čomu) – dvom
- Akuzatív (vidím koho / vidím čo) – dve
- Lokál (o kom / o čom) – dvoch
- Inštrumentál (s kým / s čím) – dvoma / dvomi
Mužský rod (neživotné)
- Nominatív (kto/čo) – dva
- Genitív (bez koho / bez čoho) – dvoch
- Datív (dám komu / dám čomu) – dvom
- Akuzatív (vidím koho / vidím čo) – dva
- Lokál (o kom / o čom) – dvoch
- Inštrumentál (s kým / s čím) – dvoma / dvomi
Mužský rod (životné)
- Nominatív (kto/čo) – dvaja
- Genitív (bez koho / bez čoho) – dvoch
- Datív (dám komu / dám čomu) – dvom
- Akuzatív (vidím koho / vidím čo) – dvoch
- Lokál (o kom / o čom) – dvoch
- Inštrumentál (s kým / s čím) – dvoma / dvomi
Stredný rod
- Nominatív (kto/čo) – dve
- Genitív (bez koho / bez čoho) – dvoch
- Datív (dám komu / dám čomu) – dvom
- Akuzatív (vidím koho / vidím čo) – dve
- Lokál (o kom / o čom) – dvoch
- Inštrumentál (s kým / s čím) – dvoma / dvomi
Je správne dvoma alebo dvomi?
Pri číslovke dva sú v inštrumentáli prípustné obe podoby – dvoma aj dvomi. Správne teda budú obe možnosti: Kráčal som s dvoma/dvomi ľuďmi. Prešli sme dvoma/dvomi ulicami. Odbočili sme za dvoma/dvomi domami.
Kedy používame dvoje?
Skupinovú číslovku dvoje používame namiesto základného tvaru dva pri pomnožných podstatných menách a pri podstatných menách označujúcich páry alebo viazané množstvo. Číslovka dvoje sa viaže s genitívom: dvoje novín, dvoje dverí, dvoje očí, dvoje rúk.
Skupinové číslovky dvoje, troje, štvoro, pätoro… sú nesklonné. Skloňujeme len podstatné meno: N: dvoje rúk, G: dvoje rúk, D: dvoje rukám, A: dvoje rúk, L: (o)dvoje rukách, I: dvoje rukami.