Slovný druh – číslovky
Číslovky sú ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje počet, množstvo alebo poradie. Číslovky delíme na základné (jeden, dva, desať), druhové (jednako, mnohoraký), skupinové (jedny, dvoje, oboje), radové (druhý, tretí) a násobné (dvakrát, veľakrát).
Kedy sa hovorí dva a dve?
Číslovka dva v základnom tvare sa používa s neživotnými podstatnými menami mužského rodu, napríklad dva domy, dva monitory či dva poháre vody.
Naopak, číslovka dve patrí k ženskému a strednému rodu, ako dve ženy, dve plochy, dve deti či dve mestá.
Ak ide o životné podstatné mená mužského rodu, správny tvar je dvaja: dvaja kolegovia, dvaja priatelia.
Pri písaní číslovky dva si zapamätajte jednoduché pravidlo:
Príklady, kedy použiť dva a dve
Nesprávne:
- dva ženy
- dva pivá
- dve prsty
- dve domy
- dve kone
Správne:
- Na ulici stáli iba dva domy.
- Priniesli nám dva poháre vody.
- Cestou hore preskočil dva schody.
- Na stôl položila dva zošity.
- Oslovili nás dve ženy.
- Na dovolenke navštívil dve mestá.
- Za domom sú dve polia.
- Na ihrisku sa hrali dve deti.
- Otvoril dve skrine naraz.
Správný pravopis a skloňovanie číslovky dva
Správne skloňovanie číslovky dva a dve často spôsobuje problémy, pretože závisí od rodu a pádu podstatného mena, ku ktorému sa viaže. Číslovku dva skloňujeme nasledovne:
Ženský rod
- Nominatív (kto/čo) – dve
- Genitív (bez koho / bez čoho) – dvoch
- Datív (dám komu / dám čomu) – dvom
- Akuzatív (vidím koho / vidím čo) – dve
- Lokál (o kom / o čom) – dvoch
- Inštrumentál (s kým / s čím) – dvoma / dvomi
Mužský rod (neživotné)
- Nominatív (kto/čo) – dva
- Genitív (bez koho / bez čoho) – dvoch
- Datív (dám komu / dám čomu) – dvom
- Akuzatív (vidím koho / vidím čo) – dva
- Lokál (o kom / o čom) – dvoch
- Inštrumentál (s kým / s čím) – dvoma / dvomi
Mužský rod (životné)
- Nominatív (kto/čo) – dvaja
- Genitív (bez koho / bez čoho) – dvoch
- Datív (dám komu / dám čomu) – dvom
- Akuzatív (vidím koho / vidím čo) – dvoch
- Lokál (o kom / o čom) – dvoch
- Inštrumentál (s kým / s čím) – dvoma / dvomi
Stredný rod
- Nominatív (kto/čo) – dve
- Genitív (bez koho / bez čoho) – dvoch
- Datív (dám komu / dám čomu) – dvom
- Akuzatív (vidím koho / vidím čo) – dve
- Lokál (o kom / o čom) – dvoch
- Inštrumentál (s kým / s čím) – dvoma / dvomi
Je správne dvoma alebo dvomi?
Pri číslovke dva sú v inštrumentáli prípustné obe podoby – dvoma aj dvomi. Správne teda budú obe možnosti: Kráčal som s dvoma/dvomi ľuďmi. Prešli sme dvoma/dvomi ulicami. Odbočili sme za dvoma/dvomi domami.
Je správne dva deci alebo dve deci?
Často sa stretávame s nesprávnym používaním tvarov „dva deci“ a „dve deci“, pretože mnohí si nesprávne myslia, že „deci“ je rodovo neutrálne, preto volia číslovku dva“. Za týmto omylom je zrejme forma slova „deci“, ktoré nemá jednoznačné rodové zakončenie. mnohí hovoriaci ich intuitívne necítia.
Správne používanie:
Skrátený tvar „deci“ je hovorová podoba názvu jednotky objemu deciliter, teda podstatné meno mužského rodu. V tvare „deci“ však ide o nesklonné podstatné meno stredného rodu. Preto je správne používať číslovku „dve deci“, ktorá sa ako zhodný prívlastok prispôsobuje strednému rodu.
Napríklad: Prosím si dve deci vína.
Kedy používame dvoje?
Skupinovú číslovku dvoje používame namiesto základného tvaru dva pri pomnožných podstatných menách a pri podstatných menách označujúcich páry alebo viazané množstvo. Číslovka dvoje sa viaže s genitívom: dvoje novín, dvoje dverí, dvoje očí, dvoje rúk.
Skupinové číslovky dvoje, troje, štvoro, pätoro… sú nesklonné. Skloňujeme len podstatné meno: N: dvoje rúk, G: dvoje rúk, D: dvoje rukám, A: dvoje rúk, L: (o)dvoje rukách, I: dvoje rukami.