História germánskych jazykov
Výskum histórie germánskych jazykov nie je jednoduchý. Narozdiel od ďalších jazykových rodín existuje len málo zachovaných zdrojov, o kultúre a jazyku starých Germánov preto nevieme veľa. Vetva germánskych jazykov sa od indoeurópskej jazykovej skupiny začala odčleňovať zhruba 2 000 rokov pred Kristom. Vedci sa v názoroch nezhodujú v tom, akým spôsobom táto vetva vznikla.
Existencia germánskeho prajazyka bola už niekoľkokrát zamietnutá, no vždy sa nájdu ľudia, čo sú ochotní za ňu bojovať. Vzhľadom k tomu, že neexistoval žiadny pragermánsky jazyk, ako to bolo v prípade románskych jazykov, ktoré sa odčlenili od pôvodnej latinčiny, je štúdium germánskych jazykov komplikované. Do popredia sa dostáva názor, že germánske jazyky sa vyvíjali nezávisle jeden od druhého a až neskôr sa začali navzájom ovplyvňovať, čím došlo k vzniku podobných slov a gramatiky.
Aké germánske jazyky poznáme?
Presný počet germánskych jazykov nie je známy, nakoľko často nie je jasné, či ide o samostatný jazyk alebo dialekt. Všeobecne uznávaných je zhruba 15 germánskych jazykov. Najpočetnejším z nich je angličtina, svetovo je materinským jazykom pre 350 miliónov ľudí. Po nej nasleduje nemčina a holandčina. Germánske jazyky sa delia do troch skupín. Sú to severogermánske, západogermánske a východogermánske jazyky.
Severogermánske jazyky
Severogermánske, alebo tiež škandinávske jazyky si dodnes zachovávajú výraznú vzájomnú podobnosť a zrozumiteľnosť. Západná podskupina severogermánskych jazykov, respektíve ostrovná škandinávčina, zahŕňa okrem nynorsk, islandčiny a faerčiny aj dva vymreté jazyky – starú nórčinu a starú islandčinu. K podskupine kontinentálnych škandinávskych jazykov patria švédčina, gotlandčina a dánčina.
Západogermánske jazyky
Do anglofrízskej podskupiny patrí angličtina, frízština a vymretá anglofrízština. Nemecká podskupina západogermánskych jazykov sa ďalej člení na dve menšie podskupiny. Jednou sú dolnonemecké a druhou hornonemecké jazyky. Vymretými jazykmi zo skupiny dolnonemeckých jazykov sú stará dolná nemčina, stredná dolná nemčina a dolná frankončina. K živým jazykom v tejto podskupine zaraďujeme holandčinu, afrikánčinu (používanú v Južnej Afrike) a dolnú nemčinu. Medzi hornonemeckými jazykmi pretrváva nemčina, luxemburčina a jidiš.
Východogermánske jazyky
Toto zoskupenie germánskych jazykov v sebe zahŕňa už iba mŕtve germánske jazyky. K juhozápadnej podskupine patrí gepidčina, burgundčina, vandalčina a gótčina. Jediným členom východnej podskupiny vymretých germánskych jazykov je ostrogótčina. Ako už samotný názov napovedá, jedná sa o variant gótčiny.
Zaujímavosti
- Najstarším dochovaným germánskym textom je Ulfilasov gotický preklad Nového zákona zo 4. storočia.
- V nemčine sa až do polovice 20. storočia používal Fraktur, samostatné písmo latinskej abecedy.
- Najdlhšie bežne používané slovo na svete pochádza zo švédštiny, má 129 hlások.
- Christianizáciou preniklo do angličtiny mnoho latinských výrazov, nájazdmi Severanov naopak veľa škandinávskych slov. Dobitie Británie Normanmi rozšírilo jazyk o slová prebraté z francúzštiny.
- Švajčiarska nemčina (Schwiizertüütsch) je občas považovaná za samostatný jazyk – alemančinu. Ide o skupinu nárečí, ktoré nemajú písomnú podobu.
Za najťažšie germánske jazyky sa považujú islandčina a faerčina.