Vďaka porovnávaniu môžeme jazyky začleniť do rodín, aj keď presná podoba protojazyka nie je známa. Jazykové rodiny možno rozdeliť na menšie jednotky, nazývané jazykové vetvy. Napríklad indoeurópska rodina má niekoľko vetiev, okrem iných germánske, románske a slovanské. Tie sa rozdeľujú na konkrétne jazyky. Vďaka ich spoločným črtám dokážeme spätne vytvoriť podobizeň jazyka, z ktorého vychádzajú. Procesom skúmania pôvodu slov (a teda aj jazykov) sa zaoberá etymológia.
Ako jazykovedci skúmajú vzťahy medzi jazykmi
V niektorých prípadoch je mimoriadne jednoduché spozorovať podobnosti medzi niekoľkými jazykmi. Vieme, že taliančina vychádza z latinčiny, jazyka, ktorým sa v Taliansku hovorilo pred dvetisíc rokmi. Z hľadiska jazykového vývoja je to skutočne nedávno a zachované písomné dokumenty jasne potvrdzujú podobnosť týchto jazykov. Latinčina sa neskôr rozšírila po celej Európe, rozdelila sa na dialekty, ktoré sa neskôr premenili na súčasnú francúzštinu, portugalčinu, španielčinu a iné jazyky. Podobnosť románskych jazykov uvidíme jednoducho na slove voda:
- Taliančina – acqua
- Španielčina – agua
- Portugalčina – agua
Jazyky patriace do jednej rodiny alebo vetvy nie je náročné rozoznať. Podobne, ako Slováci dokážu porozumieť Poliakom (alebo sa ich jazyk jednoduchšie naučiť), porozumejú aj obyvatelia Rumunska Talianom. Jazykové kombinácie v rámci jednej rodiny alebo vetvy sú v mnohých prípadoch jednoduchšie na preklad.
Čo v prípade, že protojazyk nepoznáme?
Prípad románskych jazykov, ktorý sme vám ukázali vyššie, je mimoriadne jednoduchý. Vďačíme za to latinčine, z ktorej sa zachovalo veľa písomností, poznáme ju a bez väčších problémov dokážeme odsledovať, ktoré jazyky z nej vychádzajú. Práca jazykovedcov ale nie je vždy takáto jednoduchá. Texty niektorých protojazykov neboli zachované vôbec. V tomto prípade je na zistenie pôvodu jazykov potrebné sledovať podobnosti medzi modernými jazykmi:
- Angličtina – water
- Nemčina – wasser
- Dánčina – vand
- Ruština – voda
- Poľština – woda
- Slovenčina – voda
Už na prvý pohľad vidieť podobnosť tohto slova medzi prvými tromi jazykmi (germánska vetva indoeurópskej jazykovej rodiny) a druhou trojicou (slovanská vetva). Aj keď neexistujú žiadne písomné záznamy o pôvodných protogermánskych alebo protoslovanských jazykoch, predpokladá sa, že tieto dva prajazyky museli v určitom čase existovať, rovnako ako latinčina.
Izolované jazyky
Okrem jazykov, ktoré sa vyvinuli z jedného predchodcu, poznáme aj niekoľko izolovaných jazykov. Izolované jazyky nemajú žiadny známy historický vzťah s iným jazykom. V niektorých prípadoch o nich vieme veľmi málo, takže nedokážeme nadviazať vzťahy, týka sa to napríklad jazykov na Papui Novej Guinei. Iné jazyky poznáme dobre, no nedokážeme ich k ničomu priradiť, pretože jazyky z rovnakej rodiny vymreli – napríklad baskičtina. Izolované jazyky nájdeme vo všetkých častiach sveta, poznáme ich vyše 70.
Počet jazykových rodín
Rozlišujeme zhruba 150 jazykových rodín, no toto číslo nie je konečné. Nejasnosti vyplývajú z limitovaných informácií o niektorých izolovaných jazykoch a tiež množstve málo používaných jazykov (napríklad v afrických kmeňoch). Počet jazykových rodín sa v budúcnosti s najväčšou pravdepodobnosťou rozrastie.
Najväčšie jazykové rodiny
Veľké jazykové rodiny (tie, ktoré zahŕňajú viac než 25 individuálnych jazykov) spoločne tvoria takmer 95 % všetkých známych svetových jazykov. Patrí medzi ne napríklad indoeurópska, čínsko-tibetská, semito-hamitská, nigersko-konžská, austronézska, uralská alebo austro-aziatská jazyková rodina.