za najťažšie považujeme tie jazyky, ktoré sa najviac odlišujú od našej rodnej reči.
Potrápiť nás môžu nielen odlišné gramatické štruktúry, ale aj výslovnosť, iná abeceda či znakové písmo, množstvo výnimiek a úplne iný spôsob uvažovania, ktorý sa v jazyku odráža.
Významnú rolu zohráva aj jazyková rodina. Jazyky patriace do tej istej skupiny (napríklad slovanské) sú si často podobné v slovnej zásobe alebo skladbe viet, čo uľahčuje ich osvojenie. Naopak, ak sa pokúšame naučiť jazyk, ktorý má úplne odlišné korene, napríklad čínštinu, arabčinu alebo maďarčinu, musíme počítať s tým, že učenie bude pomalšie a náročnejšie.
Vplyv má aj spôsob, akým sa jazyk učíme. Deti, ktoré vyrastajú v dvojjazyčnom prostredí, absorbujú cudzie jazyky prirodzene. Dospelí sa naopak spoliehajú skôr na analytické myslenie, gramatické pravidlá a vedomé zapamätávanie. Preto sa rovnaký jazyk môže jednému študentovi zdať jednoduchý a druhému mimoriadne ťažký.
Poznáte najťažšie jazyky sveta?
Vybrať najťažší jazyk sveta bude vždy do istej miery subjektívne. Nie je to len o tom, koľko slov sa treba naučiť alebo aké písmo sa používa. Rozhoduje aj to, kým je daný jazyk hodnotený. Pre niekoho, kto vyrastal s angličtinou, môže byť ťažká arabčina či čínština, zatiaľ čo niekomu so slovanským jazykom ako materčinou budú práve tieto výzvy pôsobiť trochu inak. V praxi to znamená, že univerzálne najťažší jazyk sveta vlastne neexistuje, ale existujú také, ktoré sa v rebríčkoch náročnosti objavujú pravidelne.
Napríklad cudzinci žijúci na Slovensku často tvrdia, že slovenčina je najťažší jazyk na svete. Dôvodov je viacero. Systém pádov, ktorý neexistuje vo väčšine západných jazykov, zložitá výslovnosť so spodobovaním a mäkčeňmi, ako aj množstvo gramatických výnimiek, ktoré sa nedajú jednoducho logicky odvodiť. Navyše, aj keď sa naučíte gramatiku a slovnú zásobu, čaká vás ešte štylistika, frazeológia a kultúrne vrstvy významov, ktoré sa v slovenčine objavujú.
Jazykovedci však pri porovnávaní náročnosti zvyčajne vychádzajú zo skúseností anglicky hovoriacich študentov. Sledujú, koľko hodín štandardného štúdia je potrebných na dosiahnutie určitej úrovne, ktoré gramatické javy robia najviac problémov, a ktoré jazyky vyžadujú zásadné prepnutie myslenia, napríklad pri inom písme alebo tónovej výslovnosti. Dôležité je aj to, ako veľmi sa nový jazyk líši od angličtiny v oblasti syntaxe, slovosledu či tvorby slov.
Aj keď sa odborníci nezhodnú na úplne presnom poradí, niektoré jazyky sa v zoznamoch náročnosti objavujú opakovane. Pre ľudí s angličtinu ako materinským jazykom sú za najťažšie často považované napríklad čínština, arabčina, japončina, kórejčina alebo poľština. V nasledujúcich odstavcoch vám predstavíme päť z nich, ktoré odborníci aj študenti hodnotia ako výnimočne náročné pre ich písmo, výslovnosť, odlišnú logiku alebo kombináciu všetkých týchto faktorov.
Najťažšie jazyky na svete pre anglicky hovoriacich
Mandarínska čínština
Mandarínska čínština je paradoxne najrozšírenejším jazykom na svete. Hovorí ňou až 900 miliónov rodených hovoriacich, no pre cudzincov predstavuje obrovskú výzvu.
Najväčšou prekážkou býva písmo: na bežné čítanie treba poznať niekoľko tisíc znakov, ktoré nemajú nič spoločné s latinkou či azbukou. Každý znak predstavuje celé slovo alebo pojem, pričom sa v nich neskrýva žiadna fonetická nápoveda.
Ďalším problémom sú tóny – v čínštine môže slovo vyslovené rôznym tónom znamenať úplne niečo iné. Čínska výslovnosť preto vyžaduje nielen sluchovú precíznosť, ale aj vytrvalý tréning.
Arabčina
Arabčina je jazyk s obrovským kultúrnym významom, no zároveň aj s výnimočnou jazykovou rozmanitosťou. Existuje totiž množstvo národných a regionálnych variantov, ktoré sa navzájom výrazne líšia. To, ako sa hovorí v Maroku, môže byť pre človeka zo Saudskej Arábie ťažko zrozumiteľné. Všetky dialekty však vychádzajú z klasickej spisovnej arabčiny (Modern Standard Arabic), ktorá sa používa v médiách, oficiálnych dokumentoch a školách.
Arabská abeceda má 28 písmen a píše sa sprava doľava, čo pre väčšinu študentov predstavuje úplne nové čítacie návyky. Okrem toho niektoré spoluhlásky znejú podobne, ale vyslovujú sa z odlišných častí ústnej dutiny, čo komplikuje ich rozlíšenie a správnu výslovnosť.
Poľština
Hoci Poľsko susedí so Slovenskom a poľština patrí do tej istej jazykovej vetvy ako slovenčina, pre anglicky hovoriacich ľudí je tento jazyk nočnou morou. Najťažšie je pre nich zvládnuť fonetiku a slová plné spoluhlások, ako napríklad przyszczepić, môžu byť výslovnostnou výzvou aj pre pokročilého študenta.
Poľština používa sedem pádov, bohatý systém slovies a množstvo výnimiek. Na druhej strane však využíva latinskú abecedu, čo je veľkým plusom pre ľudí zvyknutých na západné písmo. Ďalším špecifikom sú často používané zmeny koreňových spoluhlások, ktoré komplikujú tvorbu rôznych tvarov jedného slova.
Ruština
Ruština patrí medzi tzv. „kritické“ jazyky v jazykovom vzdelávaní a jej náročnosť je kombináciou gramatiky, výslovnosti a písma. Ruská azbuka, teda cyrilika, môže byť mätúca. Niektoré písmená vyzerajú rovnako ako tie latinské, ale vyslovujú sa inak (в sa číta ako v, н ako n atď.).
Ruština má šesť pádov, množstvo aspektov slovies (dokonavý a nedokonavý vid) a pre nás nezvyčajné slovosledné variácie. Je však výhodou, že medzi ruštinou a slovenčinou existuje viacero lexikálnych podobností, ktoré môžu uľahčiť prvé kroky.
Turečtina
Hoci na prvý pohľad sa síce píše latinkou, jej logika a skladba viet sú pre Európanov často neintuitívne. Jazyk patrí do altajskej jazykovej rodiny, takže sa výrazne líši od indoeurópskych jazykov.
Najväčší problém robí tvorenie slov a gramatických tvarov pomocou prípon – aglutinácia. Napríklad jedno slovo môže niesť v sebe celú vetu (evlerimizden = „z našich domovov“). Pri učení môže byť mätúce, že slovná zásoba je ovplyvnená arabčinou, perzštinou aj francúzštinou. Výslovnosť je pomerne pravidelná, ale porozumieť dlhým vetám plným prípon si vyžaduje cvik a trpezlivosť.
Čínština potrápi svojimi pravidlami
Písací systém mandarínskej čínštiny je náročný nielen pre anglicky hovoriacich, ale aj pre každého, kto vyrastal s latinkou. Na rozdiel od abecedných systémov, kde sa písmená kombinujú do slov, čínština funguje na princípe znakov. Každý znak nesie vlastný význam a často aj vlastnú výslovnosť. Študenti čínštiny si musia zapamätať tisíce znakov. Podľa niektorých odhadov bežné čítanie vyžaduje znalosť aspoň 2 000 až 3 000 znakov, zatiaľ čo vysokoškolsky vzdelaný človek v Číne pozná viac než 8 000. Navyše, dôležité nie je len správne napísať znak, ale aj dodržať presné poradie ťahov, ktoré ovplyvňuje čitateľnosť aj estetiku písma.
Zložitosť písania je jedným z dôvodov, prečo čínski školáci denne trénujú kaligrafiu a prečo cudzinci často siahajú po fonetickom systéme Pinyin. Ten prevádza výslovnosť znakov do latinky a pomáha najmä v začiatkoch štúdia, no nedokáže úplne nahradiť znalosť samotných znakov, keďže mnoho slov má rovnaký zvuk, ale iný význam a zápis.
Písanie však nie je jedinou náročnou stránkou čínštiny. Tvrdým orieškom je aj jej tónová povaha. Mandarínska čínština, ako najrozšírenejší dialekt, využíva štyri základné tóny, ktoré menia význam slova podľa intonácie. Slabika ma môže napríklad znamenať „matka“ (mā), „kôň“ (mǎ), „karhať“ (mà), alebo byť len otázkovou časticou (ma), a to všetko len na základe spôsobu, akým ju vyslovíte. Kantončina, ďalší významný čínsky dialekt, má dokonca až deväť tónov, čo z nej robí ešte väčšiu výzvu pre začínajúcich študentov.
Ďalším praktickým problémom pre študentov čínštiny je úplná jazyková izolácia. V čínštine sa prakticky nenachádzajú slová, ktoré by sme mohli odhadnúť na základe podobnosti s naším jazykom. V angličtine, nemčine či taliančine bežne rozpoznáme výrazy ako hospital, temperature, information, v čínštine však nič podobné neexistuje. Každé nové slovo je skutočne nové. Žiadne „zadarmo“ body za pasívnu slovnú zásobu, žiadna pomoc z predchádzajúceho jazykového kontextu.
Nie je preto prekvapením, že čínština je v rôznych jazykových rebríčkoch považovaná za jeden z najťažších jazykov sveta. Americký Foreign Service Institute (FSI) napríklad uvádza, že na dosiahnutie profesionálnej pracovnej úrovne potrebuje priemerný anglicky hovoriaci študent až 2 200 vyučovacích hodín, čo je viac než dvojnásobok oproti napríklad francúzštine či španielčine.
Napriek tomu všetkému má štúdium čínštiny svoje čaro. Pre niektorých predstavuje jazykový Mount Everest, ale o to uspokojivejší je pocit na vrchole. Je to brána do fascinujúcej kultúry, obchodného sveta a odlišného spôsobu myslenia. Znalosť čínštiny môže byť veľkým plusom v oblasti medzinárodného biznisu, diplomacie, ale aj cestovania či technológií. No treba rátať s tým, že ak sa do nej pustíte naplno, bude to beh na dlhú trať a výzva, ktorá preverí trpezlivosť, vytrvalosť aj pamäť.
Preložíme aj najťažšie jazyky sveta
Aj keď sa niektoré jazyky na prvý pohľad zdajú ako neprekonateľná výzva, my sa ich nezľakneme. Preložíme aj tie najťažšie jazyky sveta, ktoré nemajú s naším nič spoločné. Spolupracujeme s profesionálmi, ktorí rozumejú nielen slovám, ale aj kultúrnemu kontextu, takže preklad bude presný, zrozumiteľný a použiteľný. Ak potrebujete preklad dokumentov, technickej dokumentácie, alebo marketingových textov, poradíme si aj s jazykom, ktorý by väčšina ľudí radšej obišla oblúkom.