Azbuka je výraz označujúci ruskú cyriliku, písmo, ktoré sa používa na zapísanie ruštiny a jazykov, ktoré sú jej blízke. Z veľkej časti vyzerajú znaky cyrilskej abecedy odlišne od písmen latinskej abecedy. Používa ich viac ako 50 jazykov na celom svete, ktorými hovorí až 250 miliónov ľudí. Ak si chcete prečítať dobrú ruskú knihu alebo informačné tabule na výlete do Ukrajiny, bez znalosti azbuky sa nezaobídete. Čo by ste o tejto abecede mali vedieť?
Vznik a vývoj azbuky
Cyrilská abeceda vďačí za svoje meno byzantskému misionárovi sv. Cyrilovi, ktorý spolu so svojím bratom Metodom vytvoril prvú slovanskú abecedu – hlaholiku. Slúžila na preklad gréckych náboženských textov do jazyka, ktorému Slovania rozumejú. Pôvodná cyrilika vytvorená ich žiakmi zahŕňala 24 písmen gréckej abecedy a 19 znakov špecifických pre slovanskú výslovnosť.
Cyrilická abeceda prešla mnohými reformami v Rusku aj v ďalších krajinách. Prvým ruským cyrilickým reformátorom bol vydavateľ Ivan Fyodorov, ktorý odstránil písmená Е a С a mnoho foriem písmena О. Väčšina neskorších reforiem spočívala v znížení počtu znakov a jednoduchšom zápise. Na konci 18. storočia však nastala opačná situácia, kedy ruský spisovateľ a historik Nikolay Karamzin navrhol rozšírenie abecedy o nové znaky.
Písmená Э a Й boli do azbuky oficiálne pridané v 18. storočí. Cyrilika dosiahla svoju súčasnú podobu v roku 1708 za vlády Petra Veľkého. Predstavil malé písmená (predtým boli všetky písmená písané ako veľké) a nariadil zaradenie latinských znakov do abecedy, vďaka čomu sa moderná cyrilika svojím zápisom podobá na latinku. S modernou podobou cyriliky pracuje aj umelecká ruština.
Prečo práve názov azbuka? V ruskom jazyku prvé písmeno „a“ nazývali „az“ a druhé písmeno „б“ nazývali „búky“. Z názvu týchto písmen teda vzniklo pomenovanie „азбука“. Ide teda o ruský ekvivalent slova abeceda.
Cyrilická abeceda dnes
Samotná existencia cyriliky v Rusku bola v minulom storočí ohrozená. V roku 1919 mala byť ruská abeceda nahradená latinským písmom a ruština uvedená do súladu s abecedou používanou v západných krajinách. Cieľom malo byť uľahčenie procesu učenia sa ruského jazyka.
Cyrilika však z ruských textov nezmizla a dnes je tretím oficiálnym písmom Európskej únie, hneď po latinskom a gréckom písme. Používa sa vo viac ako 50 rôznych jazykoch, najmä v jazykoch slovanského pôvodu. Stretnete sa s ňou v Rusku, Strednej Ázii aj vo východnej Európe.
Rozdiely medzi rôznymi azbukami
Cyrilika používaná na zápis viacerých jazykov má v každom z nich svoje špecifiká. Líšia sa od seba nielen písmenami, ktoré obsahujú, ale aj výslovnosťou hlások. Cyrilickú abecedu používa viac ako 50 jazykov vrátane bulharčiny, macedónčiny, ruštiny, srbčiny a ukrajinčiny. Tieto krajiny sa naďalej usilujú zachovať svoju národnú identitu a individualitu prostredníctvom svojho systému písania.
Ruská azbuka
Ruská abeceda pozostáva z 33 písmen, na rozdiel od ukrajinskej a bieloruskej abecedy v nej ale nenájdeme písmeno i. V ruštine je písmeno Г vyslovované ako [g]. To ale v bieloruštine a ukrajinčine neplatí. V ukrajinčine je písmeno Г vyslovované ako [h] a hláska [g] je zapisovaná písmenom Ґ. Rovnaké písmeno sa v minulosti používalo aj v bieloruštine, kde je teraz označované za zastarané.
Ruské a bieloruské Е má rovnakú funkciu ako písmeno ě v češtine, okrem toho, že sa číta ako [e], navyše zmäkčuje predchádzajúcu spoluhlásku. Na rozdiel od českého ě sa ale môže vyskytovať aj na začiatku slova. Ak sa nachádza na začiatku slova, po tvrdom znaku alebo po inej samohláske, je čítané ako [je].
Súčasná ruská abeceda zahŕňa 11 samohlások, 20 spoluhlások a dva znaky, ktoré neoznačujú zvuk, a to tvrdý znak Ъ a mäkký znak Ь.
Ruská abeceda
А, Б, В, Г, Д, Е, Ё, Ж, З, И, Й, К, Л, М, Н, О, П, Р, С, Т, У, Ф, Х, Ц, Ч, Ш, Щ, Ъ, Ы, Ь, Э, Ю, Я.
Písmená ruskej abecedy môžeme rozdeliť na tri skupiny: písmená, ktoré už poznáme (М, А, Т, К, О), písmená, ktoré sú podobné latinke, no vyslovujú sa inak (В, Н, Р, С, У, Х) a nové znaky, s ktorými sa v latinke nestretneme (Б, Ф, Ц, Ж, З, Ы, Э, Ю, Я, Ъ). Takéto rozdelenie je skvelý spôsob, ako sa naučiť azbuku.
Ukrajinská azbuka
Ukrajinská abeceda sa píše cyrilikou a má 33 písmen. Na rozdiel od ruskej abecedy nemá písmená ё, ы, э, ъ. Naopak, nájdete v nej znaky ґ, є, і, ї a rozdeľovacej znak ‚ (apostrof), ktorý stvrdzuje predchádzajúcu spoluhlásku.
Ukrajinská výslovnosť sa oproti ruskej často označuje za tvrdú. Dôvodom je to, že v reči prevažujú tvrdé samohlásky i a e, pričom v ruštine prevažujú ich mäkké ekvivalenty (ji a je). V obidvoch jazykoch sa zapisujú rovnakými znakmi, čiže pomocou и a е.
Bieloruská azbuka
Bieloruština sa rovnako píše cyrilikou, existuje však aj bieloruská verzia latinky, ktorá sa vytvorila v 19. storočí. Omnoho častejšie ako v ruštine sa stretneme s použitím písmena Э, hlavne v slovách prevzatých z iných jazykov. ч, р a ш je na rozdiel od ruštiny vždy tvrdé.
Okrem týchto jazykov sa cyrilika používa aj pre zápis cirkevnej slovančiny, bulharčiny, macedónčiny, srbčiny, bieloruštiny, rusínčiny, čiernohorčiny a tiež mnohých neslovanských jazykov, napríklad mongolčiny, tatárčiny, čuvaštiny a ďalších. Cyrilikou sa do roku 1860 písalo v Rumunsku a do roku 1989 aj v Moldavsku. Poslednou krajinou, ktorá od cyriliky odstúpila je Kazachstan. Úplný prechod na latinskú abecedu je v tejto stredoázijskej republike predpokladaný do roku 2025.
Transliterácia cyriliky
Transliterácia je grafický prepis cudzojazyčného textu, pri ktorom sa ku každej graféme (písmenu alebo znaku) jedného písma priradí zodpovedajúca graféma alebo grafémy z iného písma. Môže sa jednať napríklad o prepis zemepisného názvu alebo mena osoby, ktoré nie je možné preložiť do cieľového jazyka. Cieľom transliterácie je uľahčiť prečítanie daného výrazu čitateľovi, ktorý pôvodnú abecedu neovláda.
Zásady prepisu z ruského do slovenského jazyka sú uvedené v Pravidlách slovenského pravopisu (2000). Táto publikácia obsahuje aj tabuľku s jednotlivými písmenami a hláskovými skupinami z ruštiny v azbuke doplnené o ekvivalenty v slovenskom prepise:
А а – A a
Б б – B b
В в – V v
Г г – G g
Д д – D d
Е е – E e
Ë ë – Ë ë
Ж ж – Ž ž
З з – Z z
И и – I i
Й й – J j
К к – K k
Л л – L l
М м – M m
Н н – N n
О о – O o
П п – P p
Р р – R r
С с – S s
Т т – T t
У у – U u
Ф ф – F f
Х х – H h
Ц ц – C c
Ч ч – Č č
Ш ш – Š š
Щ щ – Šč šč
Ъ ъ – ”
Ы ы – Y y
Ь ь – ’
Э э – È è
Ю ю – Ju ju
Я я – Ja ja
V odborných a vedeckých textoch sa používa transliterácia cyrilských písmen do latinky podľa technickej normy platnej v SR. Tá je iná, než normy prepisu do angličtiny či češtiny, preto sa môžeme stretnúť s rôznymi formami prepisu cyriliky do latinky. V minulosti bola snaha o vytvorenie medzinárodných pravidiel transliterácie, nová norma však nebola schválená.
Preklad azbuky do iných jazykov
Preklad jazykov, ktoré na zápis používajú cyrilickú abecedu, nie je na prvý pohľad nijak náročný. Podobnosť jednotlivých slovanských jazykov ale spôsobuje časté chyby v preklade. Preklad zo slovenčiny do ruštiny je vzhľadom na rozdiely v abecedách a samotných jazykoch iný, než preklad z ukrajinčiny do slovenčiny.
Znalosť ruskej cyriliky nebudete dostatočná na správne preloženie bieloruského či srbského textu ani v prípade, že tieto jazyky ovládate v hovorenej forme. Pre potreby práce so slovanskými jazykmi je často využívaná transkripcia a transliterácia, teda prepis z jednej abecedy do druhej. Pri nej dôležitá znalosť všetkých rozdielov, ktorými sa jednotlivé druhy cyriliky vyznačujú.