Laos: história a zaujímavosti
Laos, oficiálne Laoská ľudovodemokratická republika, je štát v juhovýchodnej Ázii ležiaci na polostrove Zadná India. Susedí s Mjanmarskom, Čínou, Vietnamom, Kambodžou a Thajskom. Jeho hlavným a najväčším mestom je Vientian (Mesto santalového dreva).
Dnešný Laos získal svoju historickú a kultúrnu identitu po jednom z najväčších kráľovstiev juhovýchodnej Ázie Lan Xang, ktoré existovalo od 14. do 18. storočia. Po období vnútorných konfliktov sa Lan Xang rozdelil do troch samostatných kráľovstiev – Luang Phrabang, Vientiane a Champasak. V roku 1893 sa tieto tri územia dostali pod francúzsky protektorát a zjednotili sa, aby vytvorili dnes známy Laos. Krajina bola kolonizovaná Francúzskom a autonómiu získala v roku 1949.
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov Laosu sa v roku 2020 odhadoval na 7,45 milióna. Väčšina ľudí žije v údoliach rieky Mekong a jej prítokov. Hlavné mesto Vientian malo v roku 2020 asi 683 000 obyvateľov. Viac ako polovicu obyvateľov národa tvoria etnickí Lao – hlavní obyvatelia nížiny a politicky a kultúrne dominantní obyvatelia Laosu. V podhorí a v horách žijú monhmérske skupiny, Hmongi a ďalšie domorodé kmene.
Jazyky Laosu
Laos je mnohojazyčná krajina, ktorej populácia hovorí viac než 80 rôznymi rôznymi jazykmi. Okrem laoštiny, ktorá sa stala úradným jazykom krajiny v roku 1956, sú v Laose rozšírené monhmérske, hmong-menské a čínsko-tibetské jazyky. Francúzština si tu drží špecifické postavenie od koloniálnych čias a dodnes sa vyučuje na školách. Medzi mladými ľuďmi je čoraz populárnejšia aj angličtina.
Laoština a jej použitie
Laoština je najrozšírenejšia v Laose a v severovýchodnej časti Thajska. Laosky sa hovorí aj v Austrálii, Kambodži, Kanade, Francúzsku, Thajsku a USA. Celková laoská populácia všetkých krajín sa odhaduje na 3,2 milióna. Laoština a thajčina sú si navzájom podobné tak, ako slovenčina češtine. Na hraniciach týchto krajín sa často miešajú.
Kvôli podobnosti laoštiny a thajčiny sa vedci nezhodujú na počte laoských dialektov. Etnológ uvádza päť (Vientiane, Luang Phrabang, Sawanakhet, Pakse, Lao-Kao, Lao-Khrang), zatiaľ čo iní lingvisti uvádzajú iba tri. Štandardný jazyk je založený na dialekte Vientiane, ktorým sa hovorí v hlavnom meste. Písomná laoština je taktiež založená na nárečí Vientiane.
Laoské písmo
Laoština sa zapisuje laoským písmom. Ide o slabično-fonetické písmo indického pôvodu. Abeceda pozostáva z 27 spoluhlások, 7 spoluhláskových ligatúr, 33 samohlások a 4 tónových značiek. Laoština sa tradične nepíše s medzerami medzi slovami, používajú sa iba na konci viet. Nepoužívajú sa bodky a otázky je možné určiť konkrétnymi slovami vo vete.
Slovná zásoba
Laoština si historicky vypožičala slová zo sanskrtu a jazyka Pálí, najmä pokiaľ ide o náboženské pojmy. Slovník laoštiny, ktorý sa používa v Laose, bol ovplyvnený francúzštinou, zatiaľ čo slovnú zásobu v severovýchodnom Thajsku ovplyvňovala hlavne thajčina a angličtina. Čínština je tiež dôležitým zdrojom slovných výpožičiek. Prispieva číslicami a niekoľkými stovkami základných pojmov.