Hebrejčina je neodmysliteľne spojená s Hebrejcami, starovekým semitským národom, ktorý obýval oblasť Kanaánu, dnešného Izraela a Palestíny. Hebrejci sú považovaní za predkov Izraelitov, pričom ich dejiny sú úzko späté s biblickým príbehom a vznikom judaizmu. V priebehu dejín sa hebrejský jazyk používal ako náboženský, literárny a liturgický jazyk židovského národa, aj keď v bežnej komunikácii ho postupne začali nahrádzať iné jazyky.
Hebrejský jazyk alebo hebrejčina patrí medzi semitické jazyky severozápadnej skupiny, ktoré nazývame kanaánske jazyky. Úzko súvisí s fenickým a moábskym jazykom. Hebrejčinu, ktorá sa v dávnych dobách používala v Palestíne, začala okolo 3. storočia pred naším letopočtom vytláčať aramejčina.
Na základe starodávnej hebrejčiny vznikla novohebrejčina, umelo vytvorený jazyk 19. a 20. storočia, ktorý bol zámerne upravený a prispôsobený moderným potrebám. Moderná hebrejčina je od roku 1948 oficiálnym jazykom Izraela a dnes slúži nielen ako komunikačný prostriedok, ale aj ako symbol kontinuity a identity židovského národa.
Hebrejčina v histórii
Dejiny hebrejského jazyka sa zvyčajne delia na štyri hlavné obdobia:
- biblická alebo klasická hebrejčina – od konca 2. tisícročia p. n. l. do 3. storočia p. n. l.,
- stredoveká hebrejčina, do 13. storočia nášho letopočtu,
- moderná hebrejčina – jazyk Izraela v modernej dobe.
Najstaršie hebrejské texty pochádzajú z konca druhého tisícročia pred naším letopočtom. Takmer všetky kánonické knihy Starého Zákona boli napísané starohebrejským jazykom. Hebrejská Biblia – Tanach je dodnes kánonom židovského náboženstva. Hebrejčina bola používaná ako písaný aj hovorený jazyk až do pádu Jeruzalema v roku 587 p.n.l. Neskôr sa používala predovšetkým ako literárny a liturgický jazyk.
Oživenie hebrejčiny v 19. a 20. storočí
Hebrejčina ako jazyk nikdy úplne nevymrela. Hoci ňou nikto nerozprával, používala sa v písomnej forme. Proces oživenia tohto jazyka a vzniku novohebrejčiny začal koncom 19. storočia, kedy sa veľký počet Židov usídlil vedľa už existujúcej židovskej komunity v oblasti Palestíny. Keďže prichádzali z rozdielnych krajín, používali aj iné jazyky. Spoločným jazykom týchto židovských skupín sa napokon stala nová, moderná hebrejčina.
Ide o jedinečný úkaz, keďže neexistuje iný prirodzený jazyk, ktorý by v priebehu niekoľkých desiatok rokov prešiel z čisto písomnej formy do rozšíreného hovoreného jazyka. Rovnako neexistuje žiadny iný posvätný jazyk, ktorý sa stal národným jazykom. Je však nutné podotknúť, že pod vplyvom indoeurópskych jazykov vstúpili do modernej hebrejčiny nové slová a do istej miery sa zmenila aj výslovnosť.
Písmo a abeceda hebrejčiny
Hebrejská abeceda pozostáva z 22 písmen a využíva hláskové písmo abjad, v ktorom sa grafémami vyjadrujú len spoluhlásky. Hoci hebrejčina má samohlásky, v bežnom písme sa väčšinou neoznačujú. Pri čítaní je potrebné vedieť, ako sa každé slovo vyslovuje. To môže byť výzva najmä pre samoukov, ktorí sa učia čítať bez vokalizačných značiek, ale aj pre začiatočníkov, ktorí sa s hebrejským písmom stretávajú po prvýkrát.
Predchodcom novšieho hebrejského písma bolo starohebrejské písmo, ktoré sa používalo v staroveku, no jeho vývoj nie je priamo prepojený s moderným hebrejským písmom. Hebrejčina sa píše sprava doľava a všetky písmená hebrejskej abecedy môžu zároveň slúžiť aj ako číslice.
V súčasnej modernej hebrejčine sa však pri číslovaní bežne používajú arabské číslice, ktoré sa na rozdiel od hebrejského textu píšu zľava doprava. V jednom texte tak môžete vidieť kombináciu dvoch rôznych smerov písania.
Preklad hebrejčiny
Doposiaľ najznámejším prekladom z hebrejčiny je preklad Biblie. Sväté písmo sa z hebrejčiny začalo prekladať do aramejčiny, neskôr do gréčtiny. Grécka Biblia – Septuaginta (70), alebo preklad Sedemdesiatich prekladateľov, bola používaná novo vznikajúcou kresťanskou cirkvou.
Hebrejčina a jej preklady je v súčasnosti vyhľadávaná prekladateľská služba. Online sú dostupné aj viaceré prekladače hebrejského písma, ktoré si poradia so znakmi hebrejskej abecedy.
Zaujímavosti o hebrejčine
- V slovenčine využívame niektoré slová prevzaté z hebrejčiny, napríklad amen, aleluja alebo satan.
- Hebrejčina má veľmi blízko k arabčine. Aj keď používajú rôzne písma, majú paralelné gramatické systémy a často podobné slová.
- Za otca modernej hebrejčiny sa považuje lexikograf Eliezer Ben-Yehuda. Po 2000 rokoch ako prvý vychoval hebrejsky hovoriace deti. Napísal tiež prvý moderný hebrejský slovník.
- Oficiálny orgán, ktorý rozhoduje o nových slovách pre hebrejský jazyk, sa nazýva Akadémia hebrejského jazyka.