Hoci kedysi bola hlavným jazykom perzskej, babylonskej a asýrskej ríše, v priebehu storočí postupne ustupovala iným dominantným jazykom, ako bola arabčina či perzština. Napriek tomu aramejčina úplne nezanikla – jej dialekty sa zachovali v malých komunitách na Blízkom východe, najmä v Sýrii, Iraku, Turecku a v diaspórach v iných častiach sveta.
Dnes sa aramejské jazyky považujú za ohrozené, pretože ich počet hovoriacich neustále klesá v dôsledku vojen, migrácie a asimilácie. Jazyk biblie, ktorým hovoril aj Ježiš
Na písanie prvých kníh Biblie sa používala aj hebrejčina a gréčtina, no od 6. storočia pred naším letopočtom bola čoraz viac využívaná aramejčina. Z týchto jazykov vznikol aj prvý preklad biblie. Historici a vedci diskutujú o mnohých aspektoch Ježišovho života, väčšina z nich sa ale zhoduje v tom, že spolu so svojimi učencami hovoril prevažne galilejským dialektom aramejčiny. S najväčšou pravdepodobnosťou rozumel aj hebrejčine.
Aramejčina v histórii
Aramejčina je starodávny semitský jazyk (alebo skupina jazykov), ktorý vznikol medzi Aramejčanmi na začiatku 1. tisícročia pred naším letopočtom. Aramejčania (nesprávne Aramejci) obývali región medzi severnou Levantou a severným údolím Tigris, neskôr sa presúvali do iných oblastí, hlavne do Mezopotámie.
Aramejčina slúžila ako jazyk verejného života, správy kráľovstiev a ríš a tiež ako jazyk náboženských obradov. V jednej chvíli bola dokonca lingua franca Úrodného polmesiaca. Následne sa rozvetvila do niekoľkých novoaramejských jazykov, ktorými sa hovorí dodnes.
Aramejské jazyky
Aramejčina je v skutočnosti zložená z mnohých dialektov, ktoré sa môžu líšiť natoľko, že ich v súčasnosti chápeme ako samostatné jazyky. Aramejčina teda patrí medzi pluricentrické jazyky. Aramejské jazyky môžeme rozdeliť chronologicky, teda na staroaramejčinu, stredoaramejčinu a novoaramejčinu. Častejšie sa ale stretávame s delením medzi dialektmi, ktoré sa používajú na oboch stranách rieky Eufrat, teda na západoaramejské jazyky a východoaramejské jazyky.
Aramejčina v súčasnosti
Neoaramejskými jazykmi dodnes hovoria mnohé komunity sýrskych kresťanov, Židov a Mandaejcov z Blízkeho východu. Počet hovoriacich sa pohybuje od zhruba od 1 do 2 miliónov, pričom hlavným jazykom medzi Asýrčanmi je asýrska novoaramejčina (590 000 hovorcov), chaldejská novoaramejčina (240 000 hovorcov) a jazyk turoyo (100 000 hovorcov). Aramejské jazyky sa dnes považujú za ohrozené.
Oživeniu aramejčiny sa venujú rôzne akademické inštitúcie a kultúrne združenia, ktoré sa snažia tento starobylý jazyk zachovať pre budúce generácie. Aj keď už nie je jazykom veľkých impérií, jeho odkaz pretrváva v historických textoch, liturgii a vo vedomí národov, ktoré ho kedysi používali ako svoj hlavný dorozumievací prostriedok.
Aramejské písmo a abeceda
S rozširovaním aramejčiny sa rozšírilo aj aramejské písmo a nahradilo iné miestne abecedy, medzi nimi i staré písmo hebrejské. Dnes sa aramejčina píše buď hebrejskou alebo sýrskou abecedou. Arabská aj hebrejská abeceda sú založené na aramejskom písme, čo dokazuje, aký vplyv mala aramejčina na jazyky Stredného východu a západnej Ázie. Aramejčina mala veľký vplyv aj na slovnú zásobu a morfológiu biblickej hebrejčiny.
Zaujímavosti o aramejčine
- Najznámejšie knihy Starého zákona písané v aramejskom jazyku sú Kniha Ezdrášova a Kniha proroka Daniela.
- Predpokladá sa, že aramejčina dnes pozostáva z viac než 150 jazykov a dialektov.
- Žiadny z novoaramejských jazykov nemá vo svojej krajine oficiálny štatút.
- Medzi najznámejších jazykovedcov, ktorí sa v súčasnosti venujú aramejčine, patrí Geoffrey Khan z univerzity v Cambridge.
Aramejčina je príkladom jazyka, ktorého preklad si vyžaduje nielen jazykovú zdatnosť, ale aj porozumenie historických súvislostí. S podobnou precíznosťou sa venujeme prekladom odborných textov v 72 jazykoch – od právnych dokumentov po technické manuály, kde je dôležitá presnosť a špecializácia.