Všetko, čo ste chceli vedieť o preklade Biblie

Všetko, čo ste chceli vedieť o preklade Biblie

Všetko, čo ste chceli vedieť o preklade Biblie

Preklad Biblie infografika

V akom jazyku bola pôvodne napísaná Biblia?

Starý zákon bol napísaný v biblickej hebrejčine a aramejčine. Hebrejská Biblia sa nazýva aj Tanach a dodnes je kánonom židovského náboženstva. Hebrejčina patrí medzi semitské jazyky a používala sa v Mezopotámii (približne dnešná oblasť Iraku). Hebrejská abeceda obsahovala 22 písmen, pričom všetky boli spoluhlásky. Znaky, ktoré reprezentujú samohlásky, pridali až oveľa neskôr.

Nový zákon bol napísaný v jazyku koiné, čo bola gréčtina bežne používaná v období cca 350 p.n.l.-300 n.l. vo všetkých gréckych krajinách. Postupne sa z nej vyvinul moderný grécky jazyk.

Kto preložil Bibliu ako prvý a do akého jazyka?

V prvom storočí p.n.l. hebrejčinu ako komunikačný jazyk židov postupne nahrádzala aramejčina, ktorou údajne hovoril aj Ježiš. Hebrejčina sa používala už iba v akademickom a duchovnom prostredí. Aby mohli židia porozumieť ich posvätnému textu, potrebovali pomoc rabínov. Tí prekladali a vysvetľovali pasáže Tanachu do aramejčiny, čím vznikli tzv. targúmy. Targúmy mali výlučne ústnu podobu, zapisovať ich bolo zakázané. Napriek tomu sa ich niekoľko zachovalo v podobe spisov.

Zároveň sa posilňovala pozícia jazyka koiné – vtedajšej podoby gréčtiny. Preklad do tohto jazyka vznikal postupne v 3. a 2. storočí p.n.l. a dokončili ho okolo roku 132 p.n.l. Zásluhy sa pripisujú panovníkovi Ptolemaiovi II. zvanému Filadelfos, ktorý na preklad údajne najal 72 židovských učencov. Grécka verzia hebrejskej Biblie sa preto nazýva Septuaginta, čo po latinsky znamená sedemdesiat. Túto verziu začala po úpravách používať vznikajúca kresťanská cirkev ako Starý zákon.

Aké sú najznámejšie preklady Biblie v histórii?

Hieronymova Vulgáta

Sv. Hieronym sa pri svojom preklade Biblie do latinčiny pridŕžal pôvodných hebrejských (Starý zákon) a gréckych textov (Nový zákon). Pracoval na nej približne do roku 405 n.l. Vulgáta si pozíciu oficiálnej Biblie západných cirkví udržala na celé stáročia až do obdobia reformácie a vďaka tomuto činu sa sv. Hieronym stal patrónom prekladateľov. Hieronym chcel, aby jeho preklad bol zrozumiteľný všetkým obyvateľom Rímskej ríše. Po jej rozpade však latinčina postupne upadala do zabudnutia a na jej miesto nastúpili jazyky jednotlivých národov – nemčina, francúzština, taliančina atď. Latinčinu časom ovládali už len vzdelanci a predstavitelia duchovenstva, ktorým vyhovovalo, že môžu ľuďom interpretovať Božie slovo podľa svojich záujmov. Preklady Biblie do jazykov, ktorými hovoril ľud, odmietali.

Konštantínov a Metodov preklad do staroslovienčiny

Knieža Rastislav v roku 862 povolal solúnskych bratov na Veľkú Moravu, aby jeho ľudu priniesli vieru v jazyku, ktorému rozumie. Keďže staroslovienčina bola jazykom výlučne ústnym, potrebovali najprv vytvoriť písmo, v ktorom by ju mohli zapisovať. Tak vznikla hlaholika, vďaka ktorej mohli bratia preložiť evanjeliá a liturgické texty a priniesť ich Slovanom. Od začiatku sa stretávali s veľkým odporom zo strany franských kňazov, ktorí uznávali ako liturgické jazyky jedine hebrejčinu, gréčtinu a latinčinu. Konštantín však slávnym prejavom: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci?…“ (Život Konštantínov, kap. XVI) presvedčil cirkevných hodnostárov a staroslovienčina sa oficiálne zaradila medzi liturgické jazyky.

Po Konštantínovej smrti Metod pracoval na zrovnoprávnení staroslovienčiny aj naďalej. So svojimi žiakmi preložil Starý zákon a množstvo ďalších náboženských textov a ich preklad sa stal neskôr základom literatúry všetkých slovanských národov.

Kralická Biblia

Kralická Biblia je prvý český preklad Biblie z pôvodných jazykov, nie z Vulgáty. Preložili a vytlačili ju teológovia Jednoty bratskej, čo je jedna z dodnes fungujúcich protestantských cirkví. Prvé vydanie vyšlo v rokoch 1579-1593 a keďže bolo doplnené o obsiahle komentáre, vsuvky a vysvetlivky, natiahlo sa na šesť zväzkov. O tri roky neskôr šlo do tlače aj jednodielne vydanie bez vysvetliviek. Jej nové a upravené verzie vychádzajú dodnes a môžu si ich kúpiť a prečítať aj veriaci v 21. storočí.

Lutherova Biblia (Lutherbibel)

Jedným z najväčších reformačných počinov Martina Luthera bol preklad Nového zákona z gréčtiny (1522) a Starého zákona z hebrejčiny (vydaný v r. 1534 spolu s Novým zákonom) do nemčiny. Luther bol totiž presvedčený, že každý by mal mať prístup k Svätému písmu v jazyku, ktorému rozumie. Preto chodil medzi pospolitý ľud, počúval, vstrebával vtedajšiu hovorovú nemčinu a do nej potom pretransformoval biblický text. Vďaka vynálezu kníhtlače sa jeho Biblia dostala do každej protestantskej domácnosti, Božie slovo bolo zrazu zrozumiteľné každému, kto vedel trochu čítať a otvorila sa celospoločenská diskusia o teologických otázkach. Aj vďaka tomu sa Európa dokázala postupne vymaniť spod nadvlády cirkevných autorít. Lutherova Biblia pomohla zjednotiť a kodifikovať nemecký jazyk, ktorý bol rozdrobený na množstvo dialektov a nikto sa oň nestaral. Okrem vplyvu na vtedajšiu nemecky hovoriacu spoločnosť nesmieme zanedbať ani jej vplyv na dianie vo zvyšku Európy. Luther prelomil bariéru cirkevných zákonov, otvoril cestu teológom ostatných národov a tak mohli vzniknúť preklady do škandinávskych jazykov, holandčiny či angličtiny.

Biblia kráľa Jakuba (King James Version)

Napriek tomu, že angličtina už mala dve oficiálne prijaté verzie Biblie (the Great Bible a the Bishop’s Bible), puritánom ani jedna z nich nevyhovovala. Preto kráľ Jakub I. nariadil, aby sa Biblia preložila nanovo z hebrejčiny a gréčtiny podľa požiadaviek anglikánskej cirkvi. Nová Biblia mala byť zároveň zrozumiteľná pre čitateľov a poslucháčov. Na preklade sa podieľalo 47 učencov a dokončili ju v roku 1611. Rovnako ako Lutherova Biblia, aj Biblia kráľa Jakuba sa stala mimoriadne populárnou a onedlho bola súčasťou každej domácnosti. Podľa významného britského jazykovedca Davida Crystala vďaka nej do anglického jazyka pribudlo 257 nových frazeologizmov, pričom mnohé sa používajú dodnes, napr. idióm „a leopard cannot change its spots“, ktorý by sme mohli preložiť ako „ľudia sa nemenia.“

Aký bol prvý preklad do slovenčiny?

V slovenských končinách, hlavne v protestantských kruhoch, sa veľmi dlho používala česká Kralická Biblia. Postupne však vznikala potreba preložiť Sväté písmo do slovenčiny. Sú doklady o niekoľkých zlomkových pokusoch, ktoré predchádzali prekladu celej Biblie. Najstarší je preklad Evanjelia podľa Jána od vydavateľa a kultúrneho činiteľa Martina Hamuljaka. Jeho rukopis z roku 1469 sa nachádza v ostrihomskej knižnici a je napísaný v slovenčine, resp. v jazyku, ktorý sa jej veľmi podobá.

Prvý úplný preklad Biblie do slovenského jazyka vznikol až v prvej polovici 18. storočia a je dielom učených mníchov z Červeného Kláštora. Podľa názvu ich rehole – kamalduli – dostala ich verzia prívlastok kamaldulská Biblia. Ako predloha im slúžila latinská Vulgáta. Zachoval sa z nej jediný rukopis, ktorý sa našiel na fare v Cíferi a dodnes je uschovaný v archíve Arcibiskupského úradu v Trnave. Podľa odborníkov je preklad na veľmi vysokej úrovni. Prečo sa však nedostal do tlače, ostáva záhadou.

Aké sú druhy prekladov Biblie?

Postoje k prekladu Knihy kníh sa v priebehu histórie rôznili. Dlho prevládal názor, že Biblia ako najposvätnejší text je nedotknuteľná a preto sa prekladala princípom „slovo za slovo“, pričom preklad kopíroval syntaktickú stavbu viet originálu. Samozrejme, takýto doslovný preklad bol takmer nečitateľný, keďže žiadne dva jazyky nemajú zhodnú štruktúru. Niekedy sa doslovné preklady uvádzali hneď pod originálnym textom. Výsledkom boli tzv. medziriadkové preklady.

Opačným extrémom je zas úplne voľný preklad, ktorý stavia formu prekladového textu nad význam. Prekladatelia voľne prerozprávali Božie slovo podľa vlastnej interpretácie spôsobom, ktorý mal zaujať čitateľov. Tak však vznikalo množstvo nepresností.

Samozrejme, existuje množstvo medzistupňov medzi voľným a doslovným prekladom, v ktorých sa prekladatelia snažia, aby bol výsledný text významovo presný, no zároveň jazykovo a štylisticky dotiahnutý – aby sa dobre čítal.

Do koľkých jazykov je dnes Biblia preložená?

Celá Biblia je preložená do 554 jazykov a aspoň niektoré jej časti majú svoje verzie v 2 932 jazykoch.

Zdroje:

https://en.wikipedia.org/wiki/Bible_translations
http://www.historyworld.net/wrldhis/PlainTextHistories.asp?historyid=ac66
https://sk.wikipedia.org/wiki/Septuaginta
http://www.biblica.com/bible/bible-faqs/in-what-language-was-the-bible-first-written/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Cyril_a_Metod
http://idioms.thefreedictionary.com/A+leopard+can’t+change+its+spots
https://en.wikipedia.org/wiki/King_James_Version
http://wol.jw.org/sk/wol/d/r38/lp-v/2008327
https://de.wikipedia.org/wiki/Lutherbibel
https://cs.wikipedia.org/wiki/Bible_kralick%C3%A1
http://wol.jw.org/en/wol/d/r1/lp-e/2001166