V akom jazyku bola pôvodne napísaná Biblia?
Starý zákon vznikol v biblickej hebrejčine a čiastočne aj v aramejčine. Hebrejská Biblia, známa aj ako Tanach, je dodnes základným náboženským textom judaizmu. Hebrejčina patrí medzi semitské jazyky a v minulosti sa používala najmä v oblasti Mezopotámie – približne na území dnešného Iraku. Pôvodná hebrejská abeceda obsahovala 22 znakov, pričom všetky predstavovali spoluhlásky. Značky pre samohlásky sa pridávali až oveľa neskôr, aby uľahčili výslovnosť a výklad textov.
Nový zákon bol napísaný v gréčtine, konkrétne v jej vtedajšej podobe zvanej koiné. Tento jazyk sa v období približne od 350 p.n.l. do 300 n.l. bežne používal vo všetkých oblastiach pod vplyvom gréckeho sveta a postupne sa z neho vyvinula moderná gréčtina.
Kto preložil Bibliu ako prvý a do akého jazyka?
V prvom storočí pred naším letopočtom sa medzi židmi prestávala bežne používať hebrejčina a postupne ju nahrádzala aramejčina – jazyk, ktorým podľa viacerých zdrojov hovoril aj Ježiš. Hebrejčina sa tak presunula do akademickej a duchovnej sféry. Aby bežní veriaci rozumeli posvätným textom, rabíni ich začali prekladať a vysvetľovať do aramejčiny. Takto vznikli tzv. targúmy – ústne preklady a výklady častí Tanachu. Ich zapisovanie bolo pôvodne zakázané, no niektoré sa napriek tomu zachovali aj v písanej podobe.
Paralelne s tým rástol význam gréckeho jazyka koiné, ktorý sa stal dorozumievacím jazykom v širšom regióne, vrátane židovských komunít mimo Izraela. Práve do gréčtiny vznikol prvý preklad Biblie ako celku, tzv. Septuaginta.
Preklad hebrejskej Biblie do gréčtiny sa realizoval postupne v 3. a 2. storočí pred naším letopočtom a bol dokončený okolo roku 132 p.n.l. Podľa tradície ho inicioval egyptský panovník Ptolemaios II. Filadelfos, ktorý poveril touto úlohou 72 židovských učencov. Práve preto dostala grécka verzia názov Septuaginta – čo v latinčine znamená „sedemdesiat“. Po menších úpravách sa tento prvý preklad Biblie stal základom Starého zákona, ako ho poznalo ranné kresťanstvo.
Aké sú najznámejšie preklady Biblie v histórii?
Hieronymova Vulgáta
Prvý latinský preklad Biblie vznikol zásluhou svätého Hieronyma, ktorý sa pri práci pridržiaval pôvodných hebrejských textov Starého zákona a gréckych textov Nového zákona. Na tomto diele, známom ako latinský preklad Biblie alebo Vulgáta, pracoval približne do roku 405 n.l. Vulgáta si udržala pozíciu oficiálne uznávanej Biblie západných kresťanských cirkví po celé stáročia – od raného kresťanstva až do obdobia reformácie. Aj vďaka tomuto prekladu sa sv. Hieronym neskôr stal patrónom všetkých prekladateľov.
Jeho cieľom bolo vytvoriť text, ktorému by porozumeli bežní obyvatelia Rímskej ríše – chcel, aby latinský preklad Biblie nebol len teologickým dielom pre vzdelancov, ale nástrojom na šírenie viery. Po rozpade ríše však latinčina postupne upadala a na jej miesto nastúpili národné jazyky ako nemčina, francúzština či taliančina. Biblický text v latinčine sa stal zrozumiteľným len pre úzky okruh vzdelancov a duchovenstva, čo cirkvi vyhovovalo – tým, že bežní ľudia Biblii nerozumeli, mohli im duchovní jej obsah interpretovať podľa vlastného výkladu. Preklady Biblie do jazykov, ktorými hovoril ľud, boli dlhodobo odmietané a považované za nežiaduci zásah do autority Cirkvi.
Konštantínov a Metodov preklad do staroslovienčiny
V roku 862 knieža Rastislav povolal na Veľkú Moravu solúnskych bratov, Konštantína a Metoda, aby jeho ľudu priniesli vieru v jazyku, ktorému by rozumeli. Keďže staroslovienčina bola dovtedy výlučne ústnym jazykom, bolo najprv potrebné vytvoriť písmo, v ktorom by sa dala zapisovať. Tak vznikla hlaholika – prvé písmo Slovanov, ktoré bratom umožnilo preložiť evanjeliá a liturgické texty a sprístupniť ich domácemu obyvateľstvu.
Ich misia sa však od začiatku stretávala s odporom zo strany franského kléru, ktorý uznával ako liturgické jazyky len hebrejčinu, gréčtinu a latinčinu. Konštantín však presvedčil cirkevných hodnostárov svojím slávnym prejavom: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci?“ (Život Konštantínov, kap. XVI). Vďaka jeho obhajobe bola staroslovienčina oficiálne zaradená medzi liturgické jazyky.
Po Konštantínovej smrti pokračoval Metod v úsilí o zrovnoprávnenie staroslovienčiny. So svojimi žiakmi preložil Starý zákon a množstvo ďalších náboženských textov, ktoré sa stali základom písomníctva všetkých slovanských národov.
Kralická Biblia
Kralická Biblia bola prvým českým prekladom Biblie, ktorý nevychádzal z latinskej Vulgáty, ale priamo z pôvodných jazykov – hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny. O jej preklad a vydanie sa postarali teológovia Jednoty bratskej, protestantskej cirkvi, ktorá existuje dodnes. Prvé vydanie vznikalo v rokoch 1579 – 1593 a pozostávalo zo šiestich zväzkov. Text bol obohatený o rozsiahle komentáre, vsuvky a výkladové poznámky, vďaka čomu slúžil nielen ako duchovné dielo, ale aj ako teologická pomôcka. Už o tri roky neskôr uzrelo svetlo sveta aj stručnejšie, jednodielne vydanie bez vysvetliviek.
Hoci odvtedy uplynuli stáročia, Kralická Biblia zostáva živou súčasťou českého duchovného a jazykového dedičstva. Nové, upravené verzie vychádzajú dodnes a sú dostupné aj pre čitateľov 21. storočia.
Lutherova Biblia (Lutherbibel)
Jedným z najvýznamnejších činov reformácie sa stal preklad Biblie, ktorý zrealizoval Martin Luther. Najprv v roku 1522 preložil Nový zákon z gréčtiny a v roku 1534 vydal kompletnú Bibliu – už aj so Starým zákonom preloženým z hebrejčiny. Luther bol presvedčený, že každý veriaci by mal mať priamy prístup k Božiemu slovu v jazyku, ktorému rozumie. Aby jeho preklad čo najviac zodpovedal bežnej reči, chodil medzi ľudí, pozorne počúval ich hovorovú nemčinu a tú následne pretavil do biblického textu.
Rozšíreniu Lutherovej Biblie výrazne pomohol nedávny vynález kníhtlače. Vďaka nemu sa Biblia dostala takmer do každej protestantskej domácnosti a zrazu bolo Božie slovo dostupné každému, kto vedel aspoň trochu čítať. Spolu s tým sa otvorila celospoločenská diskusia o viere a teologických otázkach, čo výrazne prispelo k oslabeniu výlučného vplyvu cirkevných autorít.
Lutherova Biblia nemala vplyv len na duchovný život, ale aj na jazyk samotný.
Zjednotila rozdrobený nemecký jazyk, kodifikovala jeho gramatiku a pravopis, a položila základy modernej nemčiny. Jej význam však presiahol hranice Nemecka. Lutherov preklad otvoril cestu ďalším teológom, ktorí začali pripravovať vlastné verzie Biblie v škandinávskych jazykoch, holandčine či angličtine.
Biblia kráľa Jakuba (King James Version)
Aj keď angličtina už mala dve oficiálne verzie Biblie – the Great Bible a the Bishop’s Bible – puritánom ani jedna z nich nevyhovovala. Preto kráľ Jakub I. nariadil nový preklad, ktorý by lepšie zodpovedal potrebám anglikánskej cirkvi a zároveň bol zrozumiteľný bežným veriacim. Preklad mal vychádzať priamo z pôvodných jazykov – hebrejčiny a gréčtiny – a mal byť určený nielen na čítanie, ale aj na prednes v kostoloch.
Na projekte sa podieľalo 47 jazykovo a teologicky vzdelaných učencov, ktorí pracovali v šiestich skupinách rozdelených podľa častí Biblie. Svoju prácu dokončili v roku 1611 a výsledkom bola verzia, ktorá sa čoskoro stala neoddeliteľnou súčasťou každej protestantskej domácnosti v Anglicku. Rovnako ako Lutherova Biblia v nemeckom priestore, aj Biblia kráľa Jakuba mala obrovský vplyv nielen na náboženský život, ale aj na jazyk a kultúru.
Podľa renomovaného britského jazykovedca Davida Crystala tento preklad obohatil angličtinu o približne 257 nových frazeologizmov. Mnohé z nich sa používajú dodnes – napríklad výraz „a leopard cannot change its spots“, ktorý by sme mohli voľne preložiť ako „ľudia sa nemenia“.
Aký bol prvý preklad Biblie do slovenčiny?
V slovenských končinách (najmä medzi protestantskými veriacimi) sa dlhé roky používala česká Kralická Biblia, keďže slovenský preklad ešte neexistoval. Postupom času však čoraz naliehavejšie zaznievala potreba preložiť Sväté písmo do slovenčiny, aby mu veriaci lepšie rozumeli a mohli si ho čítať vo svojom materinskom jazyku.
Doklady o najstarších slovenských prekladoch sú skôr zlomkové. Za najstarší sa považuje preklad Evanjelia podľa Jána, ktorý vytvoril vydavateľ a kultúrny činiteľ Martin Hamuljak. Hoci rukopis pochádza z roku 1469, teda ešte z obdobia pred štandardizáciou slovenčiny, je napísaný v jazyku, ktorý sa jej veľmi blíži. Tento vzácny dokument je dodnes uložený v ostrihomskej knižnici.
Prvý úplný preklad Biblie do slovenského jazyka vznikol až v prvej polovici 18. storočia a jeho autorstvo sa pripisuje mníchom z Červeného Kláštora. Podľa príslušnosti k reholi kamaldulov dostala ich verzia pomenovanie kamaldulská Biblia. Pri preklade vychádzali z latinskej Vulgáty a vytvorili jazykovo i obsahovo kvalitné dielo. Zachoval sa z nej len jediný rukopis, ktorý sa našiel na fare v Cíferi a dnes sa nachádza v archíve Arcibiskupského úradu v Trnave. Napriek vysokej jazykovej úrovni však nikdy nebola vytlačená – dôvody, prečo k tomu nedošlo, zostávajú nejasné.
Na kamaldulskú tradíciu nadviazal v 20. storočí katolícky kňaz Jozef Botek, ktorý vytvoril prvý kompletný tlačený preklad Biblie do slovenčiny so schválením Katolíckej cirkvi. Jeho dielo, známe ako Botekov preklad, vychádzalo z latinskej Vulgáty a bolo vydané v 50. rokoch 20. storočia. Pre katolíkov predstavovalo významný míľnik, keďže prinieslo Sväté písmo do modernej slovenčiny v súlade s liturgickou a dogmatickou tradíciou Cirkvi.
Katolícky preklad Biblie
Katolícke preklady Biblie vychádzajú z tradičného pohľadu Cirkvi na Sväté písmo ako na súčasť posvätnej Tradície, a preto ich sprevádza dôsledný výklad, liturgické schválenie a jazyková konzistencia s oficiálnym učením. Dlhé stáročia bola hlavným prekladom Vulgáta – latinský preklad Biblie z dielne svätého Hieronyma, ktorý sa stal záväzným pre celú západnú Cirkev.
V moderných dejinách vzniklo niekoľko prekladov do národných jazykov, ktoré reflektujú nové poznatky biblických vied a zároveň rešpektujú liturgické potreby veriacich. V slovenskom prostredí je najrozšírenejší Slovenský katolícky preklad, ktorý vzišiel z iniciatívy Katolíckej cirkvi v 20. storočí. Pre katolíkov je charakteristické, že súčasťou Biblie je aj tzv. deuterokánon – knihy, ktoré protestantské vydania nezahŕňajú. Katolícke preklady sa vyznačujú dôrazom na liturgické použitie, texty sú prispôsobené čítaniam počas omší a sprevádzajú ich schválené úvody, komentáre či odkazy.
Okrem klasických prekladov sa čoraz viac používajú aj moderné edície ako Jeruzalemská Biblia, ktoré kladú dôraz na jazykovú presnosť a historický kontext. Jeho vznik sa spája s prestížnou Francúzskou biblickou školou v Jeruzaleme (École Biblique et Archéologique Française), kde sa kládol dôraz na čo najvernejší preklad z pôvodných jazykov v kombinácii s najnovšími poznatkami biblických vied a archeológie. Prvý francúzsky originál vyšiel v roku 1956 a stal sa základom pre ďalšie jazykové mutácie vrátane anglickej verzie z roku 1966.
Cieľom Jeruzalemskej Biblie nebolo len sprostredkovať Sväté písmo zrozumiteľným jazykom, ale zároveň priblížiť čitateľom aj jeho historický a kultúrny kontext. Súčasťou textu sú preto rozsiahle poznámky pod čiarou, úvodné komentáre k jednotlivým knihám, ako aj odkazy medzi veršami. Tento výkladový aparát robí z Jeruzalemského prekladu nielen náboženský text, ale aj cenný nástroj pre štúdium Biblie.
Jeruzalemská Biblia sa od začiatku tešila veľkej dôvere v katolíckej cirkvi a dodnes sa používa ako oficiálny liturgický alebo študijný text v mnohých krajinách. Zároveň predstavuje akýsi most medzi akademickým svetom a duchovným životom – ponúka hlboké poznanie bez toho, aby stratila náboženský rozmer.
Evanjelický preklad Biblie
Evanjelické preklady Biblie sú hlboko späté s duchom reformácie, ktorá kládla dôraz na dostupnosť Písma v jazyku, ktorému veriaci rozumejú. Kľúčovým momentom sa stal preklad Biblie do nemčiny od Martina Luthera (Lutherova Biblia), ktorý položil základy nielen protestantskej teológie, ale aj modernej spisovnej nemčiny.
Lutherov princíp sola scriptura (jedine Písmo) ovplyvnil aj prístup k samotnému prekladu – text má byť zrozumiteľný, blízky bežnému jazyku a nezávislý od cirkevnej autority. Preto evanjelické preklady spravidla vychádzajú priamo z pôvodných jazykov (hebrejčina, gréčtina) a snažia sa o jazykovú jednoduchosť, presnosť a teologickú čistotu.
V slovenskom kontexte je najznámejším Roháčkov preklad Biblie, ktorý používajú viaceré protestantské cirkvi vrátane evanjelickej.
Evanjelické Biblie často obsahujú výkladové poznámky, historické súvislosti či krížové odkazy, ale dôraz zostáva na samotnom texte ako na jedinom autoritatívnom zdroji viery. V súčasnosti majú veriaci prístup k digitálnym aj tlačeným verziám Biblie, k paralelným prekladom či študijným vydaniam, ktoré uľahčujú pochopenie textu v jeho pôvodnom význame.
Ekumenický preklad Biblie
Slovenský ekumenický preklad Biblie vznikol ako spoločné dielo predstaviteľov viacerých kresťanských cirkví na Slovensku s cieľom vytvoriť jeden zrozumiteľný, jazykovo moderný a odborne presný preklad, ktorý by mohli používať veriaci naprieč denomináciami. Práca na preklade začala v 90. rokoch 20. storočia a finálna verzia kompletnej Biblie vyšla v roku 2008. Text vychádza z pôvodných jazykov – hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny – a usiluje sa o rovnováhu medzi vernosťou originálu a čitateľskou prístupnosťou.
Ekumenický preklad sa dnes využíva nielen v študijnom prostredí, ale aj pri bohoslužbách a súkromnom čítaní, a to v evanjelických, katolíckych aj iných kresťanských komunitách. Vďaka spolupráci naprieč cirkvami predstavuje významný krok k vzájomnému porozumeniu a zjednoteniu kresťanov pri čítaní a výklade Svätého písma.
Aké sú druhy prekladov Biblie?
Postoje k prekladu Biblie sa v priebehu dejín výrazne líšili. Dlhý čas prevládal názor, že Biblia by sa mala prekladať čo najdoslovnejšie, princípom „slovo za slovo“. Takýto preklad sa snažil kopírovať vetnú štruktúru originálu, no často pôsobil kostrbato a ťažkopádne. Keďže žiadne dva jazyky nemajú rovnakú gramatiku ani syntax, výsledný text bol pre bežného čitateľa ťažko zrozumiteľný. Doslovné preklady sa preto často využívali len na študijné účely – napríklad vo forme tzv. medziriadkových prekladov, kde sa preklad uvádzal priamo pod pôvodným textom.
Na opačnom konci spektra stoja voľné preklady, ktoré kladú dôraz skôr na formu a pútavosť než na presnú reprodukciu významu. Prekladatelia v tomto prípade text prerozprávali vlastnými slovami, často v snahe osloviť moderného čitateľa. Hoci takýto prístup znie lákavo, nesie so sebou riziko nepresností, pretože obsah môže byť ovplyvnený subjektívnou interpretáciou.
Medzi doslovným a voľným prístupom však existuje široká škála tzv. dynamických prekladov, ktoré sa snažia vyvážiť jazykovú zrozumiteľnosť s významovou vernosťou. Práve tieto typy prekladov bývajú čitateľmi i odborníkmi často označované ako najlepší preklad Biblie – nie preto, že by boli jediným správnym variantom, ale preto, že dokážu sprostredkovať hlboký duchovný obsah v jazyku, ktorému rozumie aj súčasný človek.
Ktorý preklad sa považuje za „najlepší“, teda často závisí od účelu – iný bude ideálny na osobnú modlitbu, iný na teologické štúdium a ďalší na verejné čítanie.
Do koľkých jazykov je dnes Biblia preložená?
Celá Biblia bola doteraz preložená do 554 jazykov. Ak k tomu pripočítame aj preklady jednotlivých častí, najmä Nového zákona alebo vybraných biblických kníh, počet jazykových mutácií stúpa až na 2 932 jazykov. To z Biblie robí najprekladanejšiu knihu sveta a zároveň jeden z hlavných impulzov pre rozvoj písomnosti v mnohých komunitách. V mnohých prípadoch sa totiž práve preklad Biblie stal prvým impulzom k vytvoreniu písanej podoby jazyka, ktorý dovtedy existoval len ústne.
Preklad literárnych diel si vyžaduje nielen jazykové znalosti, ale aj cit pre štýl, atmosféru a kultúrny kontext. Neznamená to len preniesť slová do iného jazyka. Ide o umelecký proces, pri ktorom sa zachováva tón autora, obraznosť a významové nuansy.
V Translate máme skúsenosti aj s týmto špecifickým typom prekladov. Ak potrebujete preklad, ktorý zostane verný originálu a zároveň prirodzene znie v cieľovom jazyku, radi sa oň postaráme.