Praslovančina na území Slovenska
Praslovanský jazyk patrí do indoeurópskej jazykovej rodiny. Od svojho jazykového predchodcu sa odčlenil zhruba 1500 rokov p. n. l. Existuje viacero teórií o tom, akým spôsobom migrovali Slovania a ich jazyk po Európe, z historických nálezov ale vieme, že na naše územie prišli v 5. storočí.
V roku 863 bratia Konštantín (Cyril) a Metod priniesli na územie Veľkej Moravy jazyk s písomnou podobou, vďaka čomu sa považujú za zakladateľov slovanskej literatúry. Jazyk bol pevne prepojený s náboženstvom. Prvým písmom Slovanov bola hlaholika, abeceda pozostávajúcu z 38 znakov. Vychádzala z malých písmen gréckej abecedy, no odlišovala sa novými hláskami ž, č a š. Na jej základe neskôr vznikla cyrilika (vychádzala z veľkých písmen gréckej abecedy) a tiež azbuka.
Z praslovančiny vznikli všetky slovanské jazyky, vrátane slovenčiny. V 8. až 10. storočí sa praslovančina rozdelila na západoslovanské, východoslovanské a južnoslovanské jazyky. Príliš sa od seba neodlišovali a väčšina z nich sa v tomto období používala iba v ústnej podobe. Slovenčina patrí medzi západoslovanské jazyky, rovnako ako čeština, dolná lužičtina, horná lužičtina a poľština.
Vývoj slovenského jazyka
Po páde Mojmíra II. a zániku Veľkej Moravy v roku 907 sa naše územie dostalo pod nadvládu Uhorska. Ako jazyk písomností sa začala používať latinčina, no hovorilo sa miestnymi nárečiami. V 15. storočí prenikol na územie Slovenska český jazyk. Písalo sa po latinsky a po česky, ale hovorilo sa prevažne domácou slovenčinou.
Až do konca 17. storočia slovenské texty zapisovali bez presných pravopisných pravidiel. V tom čase začala vznikať bohatá ľudová slovesnosť, ktorá sa šírila ústnym podaním, napríklad pracovné piesne, trávnice, povesti či porekadlá. Od polovice 18. storočia začali vznikať pokusy o kodifikáciu spisovnej slovenčiny.
Kedy bola uzákonená spisovná slovenčina?
V roku 1787 uzákonil Antón Bernolák prvú spisovnú slovenčinu. Vychádzala z kultúrnej západoslovenčiny. Potrebu spisovného jazyka a opis gramatického systému slovenčiny vyjadril Bernolák v diele Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách a Grammatica slavica. V takejto slovenčine (bernolákovčine) písal významný slovenský básnik Ján Hollý (Svätopluk, Cyrilo-Metodiáda, Selanky).
V roku 1843 sa o druhú kodifikáciu spisovnej slovenčiny zaslúžil Ľudovít Štúr spolu s J. M. Hurbanom a M. M. Hodžom, a to na základe spoločných prvkov stredoslovenských nárečí. V pravopise nasledoval Bernolákovo „píš ako počuješ”. Kodifikačným dielom bola Náuka reči slovenskej.
Pôvodná štúrovská slovenčina bola neskôr upravená. V roku 1852 Martin Hattala a M.M. Hodža vydali Krátku mluvnicu slovenskú, na základe ktorej sa začalo písať y, ý, ä, ľ. Hlavné rysy kodifikovanej slovenčiny z tohto obdobia používame dodnes.
Slovenčina v súčasnosti
V roku 1931 vyšli prvé Pravidlá slovenského pravopisu a v roku 1953 aj ich reformované vydanie, ktoré upevnilo predovšetkým spisovnú výslovnosť. Slovenčinou hovorí asi 5 miliónov ľudí, okrem Slovenka hlavne na území USA, v Kanade, Českej republike a ďalších susediacich štátoch. Slovenčina sa delí na 3 skupiny nárečí, a to západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské.
Pre ľudí hovoriacich inými slovanskými jazykmi je veľmi dobre zrozumiteľná. Podobnosť s češtinou je tak veľká, že v mnohých prípadoch jeden z jazykov možno používať na území druhého štátu bez tlmočníka či prekladateľa. Niektoré dokumenty, napríklad preklad diplomu schvaľujú úrady a inštitúcie aj v prípade, ak si ich občania preložia sami. Na preklad do slovenčiny z cudzích jazykov môžete využiť online prekladač, no v prípade oficiálnych dokumentov je vhodné využiť prekladateľské služby.