Úradné preklady Bratislava:
PON - PIA: 9.00 - 18.00
Zobraziť na mape

Alexandra Bukovčanová

7. februára 2020

Slovanské jazyky: aká je ich história a prepojenie?

Všetky slovanské národy sú historicky prepojené. Spája ich nielen kultúra, vplyv náboženstva a geografická poloha, ale aj jazyk. Napriek menším rozdielom v gramatike, slovnej zásobe a písme vidíme jasnú podobnosť medzi modernými jazykmi rozšírenými v Európe a Ázii. Ich vzájomné vzťahy najlepšie pochopíme, ak sa pozrieme na históriu a vývoj celej skupiny slovanských jazykov.

8_slovanske-jazyky-aka-je-ich-historia-a-prepojenie

Slovanské jazyky spája praslovančina

Jazyk, ktorý používali naši predchodcovia, sa vyčlenil z pôvodného indoeurópskeho prajazyka. Praindoeurópčina sa nezachovala v písomnej podobe, o jej existencií vieme iba vďaka porovnávaniu živých jazykov. Etymológia dokázala tento jazyk podrobne zrekonštruovať, vďaka čomu vieme, že podobnosti medzi (takmer) všetkými jazykmi v Európe a Indii nie sú náhodné.

Vznik praslovančiny

Praslovančina, z ktorej neskôr vznikli všetky slovanské jazyky, prešla pred svojim sformovaním dlhú cestu: Praindoeurópčina – árijsko-grécko-arménsky jazyk – baltsko-slovansko-germánsky jazyk – baltsko-slovanský jazyk – praslovančina.

Predpokladá sa, že vznikla v prvom tisícročí p.n.l. Pôvodnou praslovančinou hovorili kedysi ľudia žijúci na území medzi riekami Visla a Dneper. Podobnosť slovanských jazykov vypovedá o tom, že sa vyvíjali ako dialekty praslovančiny v značnej geografickej blízkosti. Postupným sťahovaním jednotlivých skupín ďalej smerom do Európy a Ruska dochádzalo k rozvoju jednotlivých jazykov.

Vývoj slovanských jazykov

„Nárečia” praslovančiny sa postupne vyvíjali a rozdiely medzi nimi boli čoraz viditeľnejšie. Podľa podobnosti a zemepisnej polohy rozlišujeme niekoľko podskupín slovanských jazykov rozdelených na tri vetvy:

Rozširovanie slovanských jazykov

Slovanské jazyky sú najviac rozšírené v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe a severnej Ázii. Oblasti rozšírenia západnej a východnej vetvy na seba plynule nadväzujú. Juhoslovanská oblasť, nachádzajúca sa na Balkáne, je oddelená pásmom zemí, v ktorých sa hovorí inými jazykmi (maďarčina, rumunčina, nemčina). Toto oddelenie bolo zapríčinené príchodom Maďarov na Panónsku panvu v 9. storočí.

Väčšinou sa jedná o národné jazyky jednotlivých krajín a časť z nich má funkciu úradného jazyka. Slovanskými jazykmi hovorí približne 193 miliónov ľudí, pričom najviac ľudí, ktorých materinským jazykom je slovanský jazyk, sú Rusi, Poliaci a Ukrajinci.

História slovanských jazykov

Obdobie od začiatku vývinu slovanských jazykov až po rok 1000 n. l. bolo časom rapídnych zmien a rýchleho nárastu počtu hovoriacich jednotlivých slovanských jazykov. Koncom tejto éry boli už vo väčšine rečí zavedené pravidlá moderných jazykov.

Prvá historická zmienka o slovanských jazykoch je zaznamenaná v gréckych dokumentoch začiatkom šiesteho storočia, kedy sa slovansky hovoriace kmene prvý krát dostali do kontaktu s grécky hovoriacimi obyvateľmi Byzantskej ríše.

Prvé slovanské texty

Prvé plynulé texty sa objavili v neskoršom deviatom storočí a boli písané v hlaholike, grafickom zápise vtedajšej staroslovienčiny, ktorá nemala písanú podobu. Túto sústavu znakov vytvoril Cyril zo Solúna okolo roku 862. Hlaholika tak tvorila základ vzdelanosti a kultúry na Veľkej Morave.

Zaujímavosťou je, že ku každému písmenu bolo priradené číslo, čiže išlo o aj o prvú slovanskú číselnú sústavu. Táto „abeceda“ sa tak stala kľúčom k lingvistickému rozšifrovaniu textov, teda aj poznaniu slovanského prajazyka.

Prepojenie slovanských jazykov

Jednotlivé jazyky, ktoré majú spoločný základ (v našom prípade skôr fonetický, čiže ak je jeden jazyk zapisovaný v latinke a druhý v azbuke, nemusí to hneď znamenať, že sú diametrálne odlišné) môžeme medzi sebou porovnávať, posudzovať ich vzťahy a podobnosť. Tieto vzťahy možno určiť vytvorením dvojíc. Prvý jazyk bude predstavovať „menšieho súrodenca“ a druhý toho „väčšieho“.

Tento vzťah môžeme pozorovať podľa nasledujúcich kritérií: počet hovoriacich, geografický rozsah jazyka, ekonomické postavenie, status hovoriacich a náročnosť jazyka. Prihliadame na fakt, že väčšie jazyky mohli značne ovplyvniť tie menšie a dvojice sú vytvorené na základe podobností, vývinu a porozumenia medzi dvojicou, rovnako prihliadnuc na ich geografickú polohu.

Podobnosti medzi dnešnými spisovnými jazykmi a ich slovnými zásobami sú v týchto dvojiciach veľmi veľké. Svedčia o tom napríklad bohemizmy v slovenčine, ktoré často nesprávne považujeme za spisovné slovenské slová. Historický rozvoj jazykov ale spôsobil aj to, že slovanské jazyky prijali slová od iných jazykových rodín. Známe sú napríklad mnohé maďarské slová v slovenčine.

Alexandra Bukovčanová

Je pre mňa splneným snom pracovať pre firmu, v ktorej ľudí a služby verím na 100%. Peter Drucker mal v jednom pravdu: "The best way to predict the future is to create it," preto vás budem rada informovať o budúcom smerovaní prekladateľského sveta a tiež tajných úskalí marketingu.