Zánik alebo úmrtie jazyka sa zvyčajne zaznamená po tom, čo zomrie posledný známy rečník. Zhruba 35 % jazykov v súčasnosti rečníkov rapídne stráca, takže sa považujú za ohrozené jazyky. Jazykovedci odhadujú, že asi polovica jazykov, ktorými dnes hovoríme, v priebehu nasledujúcich 100 rokov zanikne. Niektorí dokonca tvrdia, že až 90 % súčasných jazykov zmizne do roku 2115.
Prečo jazyky v súčasnosti zanikajú?
Existuje veľa rôznych príčin, prečo môže jazyk zaniknúť. Dôvody majú často politický, ekonomický alebo kultúrny charakter. Rečníci menšinového jazyka sa môžu rozhodnúť, že pre budúcnosť ich detí bude lepšie učiť ich jazyk, ktorý súvisí s ekonomickým úspechom. Príkladom je fakt, že väčšina druhej generácie prisťahovalcov do Spojených štátov neovláda plynule jazyky svojich rodičov. Hovoriť anglicky je ekonomicky a kultúrne výhodnejšie.
Veľkú časť svetových jazykov používajú obyvatelia krajín, ktoré bežne neprichádzajú do styku s inými národnosťami. Hovoríme o afrických kmeňoch, ľuďoch žijúcich na Sibíri či obyvateľoch ostrovných oblastí. Ich jazyky často zanikajú spolu s pôvodným obyvateľstvom. Tak sa z kedysi rozvinutého jazyka stáva reliktný jazyk používaný na vyhradenom území, ktorému rozumie len malý počet ľudí.
Behom posledného polstoročia bola spolu s globalizáciou po celom svete presadzovaná štandardizovanejšia kultúra a angličtina bola v tejto súvislosti hlavnou hnacou silou. Pre rad menej používaných jazykov je v takom prostredí ťažké súťažiť a prežiť. Jazyková smrť môže mať vplyv na akúkoľvek jazykovú formu, vrátane dialektov.
Ohrozené jazyky
Vzhľadom k tomu, že jazyky nezanikajú zo dňa na deň, v priebehu jazykového posunu je možné merať stupeň ich ohrozenia. Prvým stupňom je potenciálne ohrozenie jazyka. Podľa UNESCO sa jazyk považuje za potenciálne ohrozený, ak ním hovorí menej než 10 000 ľudí. Jazyk je utláčaný, no rečnícke komunity ho naďalej odovzdávajú ďalším generáciám. Takýchto jazykov je napríklad iba v Indii viac než 600.
V druhej etape jazykového posunu je jazyk ohrozený. Odhaduje sa, že do tejto kategórie zapadá až 43 % svetových jazykov. Prežíva už len niekoľko rečníkov a ich deti sa jazyk zväčša nenaučia. Nasleduje stupeň vážne ohrozeného jazyka, pričom je nepravdepodobné, že jazyk prežije ďalšiu generáciu. Posledným stupňom je zaniknutý jazyk, ktorým už nemá žiadnych rečníkov.
Revitalizácia ohrozených jazykov
Revitalizácia jazyka, označovaná tiež ako oživenie jazyka alebo zvrátenie jazykového posunu, je pokus o zastavenie alebo zvrátenie úpadku ohrozeného jazyka. V niektorých prípadoch môže ísť o snahu oživiť jazyk, ktorý už zanikol. Príkladom je program revitalizácie škótskej gaelčiny, keltského jazyka, ktorým sa hovorí hlavne v škótsku. Po dlhom období potláčania tohto jazyka na úkor škótčiny a angličtiny sa gaelčina opäť vyučuje na školách a používa v tlači.
Posledné zaniknuté jazyky
Aka-cari
Andamanský jazyk, ktorým sa hovorilo na Andamanských ostrovoch v Indii. Posledná rečníčka menom Licho zomrela v roku 2020. Často sa sťažovala, že jej komunita hovorí hlavne andamanskou hindčinou a ľudia zabudli na ich vlastné jazyky. Bola hrdá na svoje dedičstvo a predkov.
Ngandi
Austrálsky domorodý jazyk, ktorý sa považuje za vyhynutý od úmrtia ženy menom Cherry Wulumirr Daniels. Už keď bola dieťa, jazyk ngandi jej v škole zakázali používať. Aj napriek tomu verila, že je dôležité odovzdať jazykové dedičstvo ďalej a počas svojho života spolupracovala s jazykovým centrom a školami.
Tehuelche
Tehuelche bol jedným z chonanských jazykov v Patagónii. Hovorili ním nomádky lovci, ktorí žili prevažne na území Čile. Posledná rečníčka Dora Manchado učila deti vo svojej komunite základné slovíčka, a pomáhala lingvistom, ktorí sa tento jazyk snažili zrekonštruovať, zaznamenať a lepšie pochopiť.