Afro-ázijská, predtým nazývaný hamito-semitská jazyková rodina, je najvýznamnejšou jazykovou rodinou v severnej Afrike. Celkový počet hovoriacich sa odhaduje na viac ako 400 miliónov. Afroázijské jazyky sú rozšírené po celej severnej Afrike, Arabskom polostrove a na Strednom východe.
Afro-ázijská rodina sa skladá z 375 geneticky príbuzných jazykov, ktoré sa vyvinuli zo spoločného rodového jazyka, ktorý existoval v 6. – 8. tisícročí pred naším letopočtom. Nie je jasné, na akom území sa jazyk začal vyvíjať, hoci väčšina vedcov sa zhoduje v názore, že pôvodný jazyk pochádza zo severovýchodnej Afriky.
Čo sú afroázijské jazyky?
Existuje šesť vetiev afroázijskej jazykovej rodiny: semitské jazyky, berberské jazyky, čadské jazyky, kušitské jazyky, omotské jazyky a egyptské jazyky (egyptčina).
Jazyky vo všetkých vetvách, okrem egyptskej vetvy, sa používajú dodnes. Egyptské afroázijské jazyky zanikli (alebo vypadli z každodenného používania) v 17. až 18. storočí. Koptský jazyk – moderný potomok staroegyptského – sa však stále používa v liturgiách v koptských pravoslávnych a koptských katolíckych cirkvách. Jeho použitie dnes je väčšinou slávnostné, podobne ako používanie latinčiny, ktoré sa často viaže ku kresťanským tradíciám. Keďže egyptčina sa viac nepovažuje za žijúcu vetvu afroázijskej jazykovej rodiny, zameriame sa na ďalších päť vetiev.
Najrozšírenejším afroázijským jazykom je dnes arabčina (semitský jazyk), ale v rodine je veľa ďalších významných jazykov. Patrí medzi ne jazyk shilha (berberský jazyk používaný v Maroku), hausa (z čadskej vetvy – používaný v Nigérii) a somálsky jazyk (kušitský jazyk pochádzajúci z niekoľkých východoafrických krajín). Naďalej je používaný aj jazyk mao (omotský jazyk používaný v Etiópii) a hebrejčina (semitská vetva).
Celkovo na svete nájdeme najmenej 40 rôznych afroázijských jazykov. To je pomerne malé číslo. Pre porovnanie, indoeurópska jazyková rodina má dnes na svete prítomných asi 445 individuálnych jazykových zástupcov.
Koľko ľudí hovorí afroázijskými jazykmi?
Odhaduje sa, že existuje takmer 500 miliónov ľudí, ktorých rodný jazyk patrí do afroázijskej jazykovej rodiny. Na vrchole zoznamu je arabčina s 300 miliónmi rečníkov. Ďalšími najpoužívanejšími jazykmi je hauština s 40 miliónmi rečníkov, oromčina s 34 miliónmi, amharčina s 25 miliónmi a somálsky jazyk so 17 miliónmi hovoriacich. Všetky berberské jazyky spolu tvoria skupinu asi 15 miliónov rečníkov. Omotická vetva má dnes vyše 6 miliónov rečníkov.
Hovoríme ale iba o rodených hovoriacich. Ak spočítame aj tých, ktorí sa aktívne naučili jazyk neskôr v živote (teda ako svoj druhý alebo tretí jazyk), čísla budú ešte vyššie. Hauštinu sa napríklad naučilo veľa ľudí v západnej Afrike. Odhaduje sa, že okolo 25 miliónov ľudí hovorí týmto jazykom ako druhým jazykom. V Nigérii sa často používa ako dorozumievací jazyk medzi národmi, tiež ako jazyk podnikania a médií. Ľudia však hauštinou hovoria aj na mnohých iných miestach. Patrí sem Benin, Kamerun, Stredoafrická republika, Čad, Kongo, Eritrea, Ghana, Sudán a Togo.
Sú si afroázijské jazyky navzájom podobné?
Dnešné afroázijské jazyky sú veľmi odlišné. Dramaticky sa líšia v systémoch zapisovania. Najpoužívanejšia je arabská abeceda, hoci sa nepoužíva iba pre samotnú arabčinu. Medzi ďalšie písma patrí abeceda Tifinagh a skript Ge’ez (pre niektoré semitské jazyky). Bežná je aj rímska abeceda – používa sa v niekoľkých semitských, berberských a kušitských jazykoch – a napokon hebrejská abeceda.
Keď sa ale na jazyky pozrieme hlbšie, nájdeme určité podobnosti. Napríklad niekoľko afroázijských jazykov používa bi- alebo trilaterálne korene. To znamená, že používajú slová (často slovesá) s koreňovými formami tvorenými z 2 alebo 3 bežných písmen.
Napríklad, pozrime sa na sloveso „písať“. V Tuaregu slovo nektab znamená „napísali sme“. V arabčine slovo kataba znamená „napísal“. A v hebrejčine slovo koteb znamená „spisovateľ“. Všetky tieto slová používajú písmená K-T-B.
Ďalším významným rozdielom medzi afroázijskými jazykmi je tón. Tónové jazyky používajú tón alebo prízvuk ako charakteristickú vlastnosť slova. V iných jazykoch môžu rečníci zmeniť svoj prízvuk alebo skloňovanie bez toho, aby zmenili význam slova. Napríklad mandarínska čínština je tónová (prízvuk zmení význam slova), zatiaľ čo slovenčina nie je. V afroázijskej rodine sú tonálne niektoré jazyky medzi čadskými, kušitskými a omotickými vetvami.
Rozdiely v slovnej zásobe jednotlivých jazykov patriacich do afroázijskej rodiny jazykov sa dajú vysvetliť vnútorným vývojom po tom, ako tieto jazyky stratili vzájomný vzťah. Rovnako významný bol aj vplyv ďalších jazykov v čase kolonizácie.
Vzhľadom na rozsah afroázijskej jazykovej rodiny nie je prekvapujúce, že sa jej jazyky výrazne líšia. Aj keď ich môžeme porovnávať so zameraním na ich podobnosti, faktom je, že na prvé počutie nemožno rozpoznať, že ide o príbuzné jazyky.