Vývoj indoárijských jazykov
Lingvisti všeobecne uznávajú tri hlavné skupiny indoárijských jazykov, chronologicky rozdelené na staré indoárijské jazyky (alebo stará indičtina), stredné a nové indoárijské jazyky. Predpokladá sa, že existoval jeden proto-idoárijský jazyk, z ktorého ostatné vychádzali. Väčšina vedcov sa tiež hlási k hypotéze, že pôvodnou vlasťou indoárijských ľudí bola oblasť ležiaca severozápadne od indického subkontinentu ohraničená Kaspickým morom na východe a Afganistanom na severe.
Staré indoárijské jazyky zahŕňajú rôzne dialekty, ktoré sa bežne označujú ako sanskrit. Delí sa na védčinu (védsky sanskrit) a klasický sanskrit. Najstaršie diela, v ktorých sa archaický indoárijský jazyk nachádza, sú hinduistické posvätné texty nazvaný Védy. Tie sa datujú približne do roku 1 500 p. n. l. Medzi védskym a klasickým sanskritom existuje jasný žánrový rozdiel, no predpokladá sa, že sanskrit nájdený v náboženských dielach je podobný tomu, ktorý používal bežný ľud.
Stredné indoárijské jazyky alebo prákrity zahŕňajú nárečia od 3. storočia p. n. l. do 4. storočia n. l. Najstaršie zachované stredné indoárijské jazyky sa používali pre literárne, filozofické a náboženské diela. Najvyspelejšie stupne tejto etapy označujeme pojmom Apabhramsa. Toto slovo doslova znamená „poškodený“ alebo „negramatický jazyk“, ktorý sa odchyľuje od normy gramatiky sanskritu.
V súčasnosti sa používa široká škála nových indoárijských jazykov. Podľa sčítania ľudu z roku 2001 v Indii hovorilo indoárijským jazykom viac ako 790 miliónov osôb, čo predstavuje viac ako 75 % populácie. Niektoré indoárijské jazyky používa pomerne málo hovoriacich, iné patria medzi najpoužívanejšie jazyky sveta. Mnoho nových indoárijských jazykov má úradný štatút aj mimo Indie.
Najpoužívanejšie indoárijské jazyky
Moderné indoárijské jazyky sa začali formovať v 10. storočí n. l. Dnes rozlišujeme takmer 30 nových indoárijských jazykov, často sa ale vedú spory o tom, koľko z nich by sme mali považovať za samostatné jazyky, a koľko za nárečia.
Hindčina
Hindčina je najrozšírenejší indoárijský jazyk s počtom hovoriacich presahujúcim 600 miliónov ľudí. Spolu s angličtinou tvorí dvojicu úradných jazykov Indie. Najviac rozšírená je v oblasti zvanej hindský pás, ktorý zahŕňa 9 severných štátov Indie. Používa abecedu dévanágarí. Slovná zásoba zahŕňa slová s pôvodom v sanskrite, ale aj mnohé anglické a portugalské výpožičky.
Bengálčina
Bengálčina je rozšírená hlavne v južnej Ázii. Týmto jazykom hovorí okolo 230 miliónov ľudí, najviac z nich Indii a Bangladéši. Početné komunity prisťahovalcov sú aj vo Veľkej Británii, Spojených štátoch a na Blízkom východe. Aj keď je bengálčina indoeurópsky jazyk, ovplyvnili ju ďalšie jazykové rodiny prevládajúce v južnej Ázii , najmä drávidské jazyky, austroázijské jazyky a tibetsko-barmské jazyky. Používa bengálske písmo.
Urdčina
Urdčina je jazyk blízko príbuzný hindčine. Má asi 68 miliónov rodených hovoriacich. Urdčina je úradný národný jazyk a lingua franca v Pakistane, používa sa aj v niekoľkých ďalších štátoch v Indii. Významným centrom urdčiny v južnej Indii je mesto Hajdarábad. Na zápis sa používa arabské písmo a slovná zásoba bola ovplyvnená sanskritom, perzštinou a arabčinou. Z perzštiny prevzala aj niekoľko jednoduchých gramatických štruktúr.
Maráthčina
Maráthčina je najviac rozšírená v indických štátoch Maháráštra (kde je úradným jazykom) a Goa. Jedným zo 42 dialektov maráthčiny hovorí viac než 83 miliónov ľudí. V tomto jazyku bola napísaná najstaršia literatúra zo všetkých moderných indických jazykov, ktorá sa dochovala z roku 600 n.l. V stredoveku vznikali v maráthčine dôležité hinduistické diela. Maráthčina je obvykle napísaná v balbodhskej verzii písma dévanágarí.
Rómčina
Špecifické postavenie medzi indoárijskými jazykmi má rómsky jazyk. Vývoj rómčiny do veľkej miery ovplyvnila kočovná povaha rómskeho národa a množstvo jazykov, s ktorými prichádzala do kontaktu. Základom sú slová indického pôvodu, medzi najstaršie výpožičky patria slová z perzštiny a gréčtiny. Jednotlivé dialekty sa odlišujú množstvom týchto prevzatých slov, celkovou slovnou zásobou, fonetikou ale aj gramatikou. Rómčinu používajú asi 3 milióny ľudí, najväčšie zastúpenie rečníkov má v Európe, v Rusku a v Ázii.