O latinskom jazyku
Latinčina patrí do indoeurópskej rodiny jazykov, ich jazyková vetva však patrí medzi tzv. italické jazyky. Italické jazyky sa používali v stredoveku najmä na území apeninského polostrova. V období najväčšieho rozšírenia bola latina lingua tzv. medzinárodným jazykom vtedajšieho známeho sveta, tak ako v súčasnej dobe angličtina. Latinčina bola úradným jazykom Rímskej ríše, hovorila ňou šlachta, cisárstvo a stredoveký vzdelanci po takmer celej Európe. Vzdelanci ju používajú dodnes. V súčasnosti je latinský jazyk úradným jazykom Vatikánu a liturgickým jazykom rímskokatolíckej cirkvi. Je prameňom pre vedeckú terminológiu mnohých vedných disciplín a zdrojom pre viaceré novotvary (napríklad sanatórium, exponát a pod.). Latinčina sa využíva v zdravotníctve, biológii, chémii, astronómii, teológii či v rámci právnej terminológie. V Uhorsku, ktorého súčasťou bolo aj dnešné územie Slovenska, bola latinčina používaná ako jazyk štátnej správy až do druhej polovice 19. storočia. Z latinského jazyka sa vekmi vyvinuli románske jazyky, ktoré sú v dnešnej dobe považované za samostatnú jazykovú rodinu. Aj o nich sa dočítate nižšie.