Čo je to fonetika a fonológia
Fonetika
Na tvorbu zvukov reči používame viaceré časti tela, vrátane pier, jazyka, zubov a pľúc. Fonetika popisuje spôsob, akým sa tieto zvuky tvoria, prenášajú a prijímajú. Skúma rečové ústrojenstvo a vlastnosti zvukov, ktoré produkuje. Najmenšia jednotka zvukového systému je fonéma – napríklad zvuk písmena t v slove teraz.
Na zápis zvukov reči boli vyvinuté fonetické abecedy. Tie vyjadrujú výslovnosť pomocou symbolov. Niektoré z nich sú identické s rímskymi písmenami, napríklad p a b. Iné sú založené na gréckej abecede, napríklad θ. Najpoužívanejším fonetickým skriptom je Medzinárodná fonetická abeceda.
Fonológia
Zaoberá sa štúdiom zvukov reči využívaných v určitom jazyku, vzťahy medzi hláskami – spodobovanie. Už od narodenia sa učíme rozpoznávať a vydávať zvuky charakteristické pre náš jazyk. Výslovnosť materinského jazyka je pre nás prirodzená, nemusíme uvažovať nad tým, ako pohybovať perami alebo kam ukladať jazyk. Rozdiely medzi fonologickými systémami si môžeme všimnúť napríklad v prípade, že počujeme Angličana či dokonca Čecha rozprávať po slovensky. Vzniká prízvuk, ktorý je špecifický pre ich rodný jazyk.
Fonetická transkripcia
Dôležitým prepojením medzi písaným jazykom a vysloveným jazykom je fonetická transkripcia. Ide o grafický (písomný) prepis zvukovej stránky jazyka. Používa sa na prepísanie výslovnosti. Jej cieľom je zapísať jednotlivé zvuky, z ktorý je jazyk zložený, čím v písanej podobe zachytáva výslovnosť akéhokoľvek jazyka. Všimnúť si ju môžete napríklad v slovníkoch, v hranatých zátvorkách. Pomáha nám naučiť sa cudzí jazyk, rozlíšiť slová, ktoré sa rovnako píšu, no inak čítajú, či správne vysloviť zahraničné názvy alebo mená. Zaujímavosťou je, že fonetickú transkripciu využívajú pri práci aj herci, ak ich rola vyžaduje použitie jazyka, ktorý nepoznajú.