Belgicko leží na západe Európy medzi Francúzskom, Nemeckom a Holandskom. Je to relatívne malá, no husto osídlená krajina, ktorú často označujeme ako srdce Európskej únie. Historicky v Belgicku vládol veľký počet panovníkov, čo viedlo k sformovaniu viacjazyčného a multikultúrneho národa, ktorý poznáme dnes. Vplyv susedných krajín je s jeho históriou neoddeliteľne spojený. Tri úradné jazyky Belgicka preto nebudú veľkým prekvapením, je nimi holandčina, francúzština a nemčina. Podľa nich je Belgické kráľovstvo rozdelené na 3 regióny.
Holandčina (flámska holandčina)
Miestny obyvatelia (a mnohí ľudia žijúci mimo krajiny), nazývajú belgickú holandčinu flámčina. Oficiálne ide o holandčinu, ktorou sa hovorí v Holandsku, no pri bežnej komunikácií existujú určité rozdiely v slovnej zásobe a výslovnosti. Holandčina je najpoužívanejším z troch belgických úradných jazykov a je zakotvená v zákone, hoci ústava krajiny konkrétne jazyky výslovne nezmieňuje. Flámsku holandčinu používa zhruba 6,5 milióna obyvateľov, väčšina z nich žije v severnej oblasti Flámskeho regiónu.
Francúzština
Francúzština je druhý najpoužívanejší jazyk v Belgicku podľa počtu hovoriacich. Za svoju rodnú reč ju označuje 4,5 milióna Belgičanov. Používa sa hlavne v regióne južného Valónska a tiež v hlavnom meste Brusel (aj napriek tomu, že mesto sa nachádza vo Flámskom regióne). Belgická francúzština je síce podobná tej vo Francúzsku, ale aj tu nájdeme rozdiely v slovnej zásobe a výslovnosti.
Rozdiely medzi používanými jazykmi sú tak zreteľné, že ak potrebujete preklad zo slovenčiny do francúzštiny pre použitie v Belgicku, prekladateľ z Belgicka vám pomôže viac, než rodený Francúz. V prípade, že po francúzsky hovoríte, v Belgicku sa určite dorozumiete. Stačí si len zvyknúť na miestny prízvuk.
Nemčina
Národný jazyk krajiny s najmenším počtom hovoriacich je nemčina. Belgicko je domovom iba 75 000 osôb hovoriacich primárne nemecky a takmer všetci žijú vo východnej časti Liège, vedľa hraníc Belgicka s Nemeckom. Aj keď ju v uliciach Belgicka často nezačujete, nemčina má status úradného jazyka, rovnako ako holandčina a francúzština. Na rozdiel od týchto jazykov je takmer identická s nemčinou používanou v Nemecku.
Každý región Belgicka má vlastné jazykové pravidlá
V národnej politike platí, že sa každý politik môže slobodne rozhodnúť, akým jazykom bude hovoriť. Parlament dokonca poskytuje simultánne tlmočenie každému, kto to pri komunikácií vyžaduje. Na úradoch či v školách by ste túto možnosť ale hľadali márne. Úradná korešpondencia, komunikácia s vládou i vzdelávanie prebieha v jazyku regiónu alebo jazykovej komunity, v ktorej občan žije.
Minoritné jazyky Belgicka
Okrem úradných jazykov sa vo veľkej časti Belgicka bez väčších problémov dohovoríte anglicky. Časť obyvateľov belgického Valónska dodnes používa valónčinu, románsky jazyk, ktorý bol na severe krajiny postupne nahradený francúzštinou. Veľký počet prisťahovalcov obohatil Belgicko aj o arabčinu, španielčinu, portugalčinu a taliančinu.
Čo ovplyvnilo jazyky v Belgicku?
Belgické kráľovstvo, ako sa mu dnes oficiálne hovorí, vzniklo v roku 1830. Domovom jazykového odporu sa ale stalo ešte dávno pred svojím zjednotením. Boj o jazyk začal už v 9. storočí, keď rímsky cisár Karol Veľký rozdelil kráľovstvo na základe Verdunskej zmluvy. Táto divízia videla Valónsko ako súčasť latinsky hovoriacej Rímskej ríše, zatiaľ čo Flámsko bolo súčasťou nemecky hovoriacej Franskej ríše.
Územie neskôr patrilo španielskym, rakúskym a francúzskym kráľom. Založenie Belgického kráľovstva v tom čase prehĺbilo rozdiely medzi holandsky a francúzsky hovoriacimi komunitami. Flámskou holandčinou sa hovorilo v robotníckych triedach, zatiaľ čo francúzština slúžila ako vládny jazyk. Nemčina je v porovnaní s nimi nováčikom. Nemecky hovoriaca časť Belgicka sa stala súčasťou kráľovstva až na základe Versailleskej zmluvy na konci prvej svetovej vojny.