Niektoré nespisovné slová používame zo zvyku, iné nám prídu prirodzenejšie ako ich spisovné ekvivalenty. Aj keď v oficiálnej komunikácii či písaných textoch dbáme na správnosť, v bežnej reči je nespisovná slovná zásoba úplne bežným javom. Spisovné a nespisovné výrazy sa tak v jazyku neustále prelínajú a niekedy hranica medzi nimi nie je úplne jasná. Ktoré výrazy patria medzi najčastejšie a prečo ich používame?
Ako sa do jazyka dostanú nespisovné slová?
Nespisovné výrazy sú prirodzenou súčasťou jazyka a vznikajú rôznymi spôsobmi. Mnohé z nich majú dlhú históriu, iné sa objavujú vplyvom spoločenských zmien, cudzích jazykov či technologického pokroku. Tu sú hlavné spôsoby, ako sa nespisovné slová dostávajú do našej každodennej reči:
1. Hovorová reč a uvoľnená komunikácia
V bežnom rozhovore často nepoužívame formálne jazykové konštrukcie, ale vyjadrujeme sa rýchlo a efektívne. Preto namiesto spisovných tvarov volíme jednoduchšie a kratšie výrazy.
2. Nárečia a regionalizmy
Slovenčina má bohatú nárečovú rozmanitosť, a preto sa slová zo západného, stredného či východného Slovenska často miešajú so spisovnou slovnou zásobou.
3. Vplyv cudzích jazykov
Mnoho nespisovných slov pochádza z iných jazykov, ktoré v histórii ovplyvňovali slovenčinu. Časté sú:
- bohemizmy – „hranolky“ (hranolčeky), „štamprlík“ (pohárik),
- germanizmy – „šnajder“ (krajčír), „kšeft“ (obchod),
- anglicizmy – „keš“ (hotovosť), „fejknúť“ (napodobniť),
V moderných časoch práve angličtina výrazne formuje slang a hovorovú slovenčinu, najmä medzi mladšími generáciami.
4. Slang a neformálna skupinová reč
Mladí ľudia, športovci, hráči počítačových hier či rôzne profesijné skupiny vytvárajú špecifický slang, ktorý sa často šíri aj do bežnej komunikácie. Napríklad výrazy ako „hecnúť sa“ (prekonať sa), „pohoda“ (všetko je v poriadku) či „chalani“ (skupina mužov) sú dnes úplne bežné, aj keď oficiálne patria do hovorovej reči.
5. Skracovanie a zjednodušovanie
Jazyk sa prirodzene vyvíja tak, aby bol čo najefektívnejší. Mnoho nespisovných výrazov vzniká skrátením dlhších slov alebo zjednodušením výslovnosti.
6. Nesprávna gramatika a tvary slov
Okrem hovorových slov, nárečových výrazov či slangu sa v každodennej reči často stretávame aj s nespisovnou gramatikou, ktorá nie je súčasťou spisovnej slovenčiny. Tieto chyby vznikajú zo zlozvykov, vplyvom iných jazykov alebo nesprávnym osvojovaním gramatických pravidiel.
Pre nespisovné slová v slovenčine neexistuje oficiálny slovník. Napriek tomu sa objavujú neoficiálne zdroje a platformy, ktoré zhromažďujú a vysvetľujú príklady nespisovných výrazov používaných v rôznych regiónoch Slovenska.
Spisovné a nespisovné výrazy + príklady
V slovenskom jazyku existuje jasné rozdelenie medzi spisovnými a nespisovnými výrazmi. Spisovné výrazy sú kodifikované v Pravidlách slovenského pravopisu a používané v oficiálnej komunikácii, písaných textoch či médiách. Patria sem slová, ktoré sú gramaticky správne a štýlovo neutrálne, teda vhodné do formálnej aj neformálnej reči.
Na druhej strane, nespisovné výrazy zahŕňajú hovorové slová, nárečové tvary, slang či prevzaté výrazy z cudzích jazykov, ktoré sa bežne používajú v každodennej reči, no nie sú súčasťou spisovného jazyka. Aj keď sa nespisovné výrazy často objavujú v konverzáciách, v písanej alebo formálnej komunikácii sa neodporúčajú. Niektoré nespisovné slová majú svoj ekvivalent v spisovnej slovenčine, no mnohí ľudia ich používajú zo zvyku alebo preto, že im znejú prirodzenejšie.
V nasledujúcej tabuľke nájdete konkrétne príklady spisovných a nespisovných výrazov, ktoré sa bežne objavujú v každodennej reči.
| Nesprávny výraz |
Správny výraz |
| (prísť) za hodinu |
(prísť) o hodinu |
| súhlas k niečomu |
súhlas na niečo |
| Prídite! |
Príďte! |
| pre túto chvíľu |
na túto chvíľu |
| poloostrov |
polostrov |
| zadĺžiť sa |
zadlžiť sa |
| to nevadí |
to nič, nič to |
| Pekný výhľad, že? |
Pekný výhľad, však? |
| určený pre niečo |
určený na niečo |
| rozospalý |
rozospatý, rozospaný |
| Je to tak, že áno? |
Je to tak, všakver? |
| prechod |
priechod (pre chodcov) |
| potrebný k niečomu |
potrebný na niečo |
| odraziť sa na cene |
prejaviť sa na cene |
| nula celá osem desatín |
nula celých osem desatín |
| mať dopad |
zasahovať, vplývať |
| fénovať |
sušiť (vlasy) |
| hrať na klavír |
hrať na klavíri |
| jeden nikdy nevie |
ktože ho (tam) vie |
| Koho je to kniha? |
Čia je to kniha? |
| mať otázku na niekoho |
mať otázku k niekomu |
| kvôli chorobe neprišiel |
pre chorobu neprišiel |
| doprovod (čes.) |
sprievod, sprevádzanie |
| deleno |
delené |
| môžme |
môžeme |
| čabajská klobása |
čabianska klobása |
| darček pre potešenie |
darček na potešenie |
| cez sto ľudí |
vyše / viac ako sto ľudí |
| blomba |
plomba |
Dôležitosť spisovného jazyka v oficiálnych dokumentoch
Hovorové slová a nespisovné výrazy k jazyku jednoducho patria – v bežnej reči ich používame denne a v neformálnej komunikácii nám často ani neprídu nesprávne. No keď príde na oficiálne dokumenty, právne texty alebo formálnu komunikáciu, spisovnosť už nie je len odporúčanie, ale nutnosť.
Chyby či nespisovné slová môžu v takýchto textoch vyznieť neprofesionálne, spôsobiť nejasnosti alebo dokonca právne problémy. Práve preto je jazyková korektúra nenahraditeľná – zabezpečí, že dokument bude gramaticky a štylisticky bezchybný.
Na druhej strane, existujú situácie, kde sa nespisovnosť nielen toleruje, ale priamo podporuje – marketingová komunikácia a kreatívne texty sú presne tým priestorom, kde hovorové či slangové výrazy môžu priblížiť značku k ľuďom, vyvolať emóciu a pôsobiť prirodzenejšie. Pri reklamných kampaniach, príspevkoch na sociálne siete alebo neformálnych článkoch si teda môžeme dovoliť trochu uvoľnenejší jazyk, no stále s citom.
Ak potrebujete korektúru textov, úpravu formálnych dokumentov alebo kreatívne doladenie obsahu, vieme, ako na to. Spisovne tam, kde treba. Hovorovo tam, kde to funguje.