Základnou stavebnou jednotkou slovnej zásoby je slovo. Slová sú v jazyku navzájom prepojené rôznymi spôsobmi, napríklad majú viacero významov alebo znejú rovnako, ale majú rôzne významy. Vytvárajú tak jednotlivé vrstvy jazyka, ktoré skúma náuka lexikológia.
Časti slovnej zásoby
Jadro (centrum) slovnej zásoby tvoria tie najpoužívanejšie slová, ktoré sú opornými bodmi každodennej komunikácie. Vyznačuje sa stálosťou s minimálnymi a pomalými zmenami. Patria sem najstaršie slová jazyka, základové a neodvodené slová a neutrálne výrazy.
Okraj (periféria) slovnej zásoby je v porovnaní s jadrom dynamický a slová do neho intenzívnejšie vstupujú i vystupujú. Patria sem rôzne zastarané slová, archaizmy, historizmy, neologizmy, odborné výrazy či cudzie slová.
Druhy slovnej zásoby
Základná slovná zásoba
Pilier slovnej zásoby pozostáva z najbežnejších slov v jazyku, ktoré umožňujú základné porozumenie a komunikáciu medzi osobami hovoriacimi rovnakým jazykom. Ide o najčastejšie používané slová v každodennej reči i písaní, ktoré sú univerzálne bez ohľadu na vek, profesiu alebo vzdelanie.
Tento súbor slov si potrebujeme osvojiť ako prvý, aj keď sa rozhodneme učiť cudzí jazyk. Vďaka nemu zvládneme základnú komunikáciu a na týchto základoch môžeme ďalej stavať.
Individuálna slovná zásoba
Tento unikátny súbor slov je odrazom jedinečných skúseností, záujmov a znalostí jednotlivca. Preto sa môže od jednej osoby k druhej výrazne líšiť. Čím je individuálna slovná zásoba bohatšia, tým presnejšie sa jednotlivec dokáže vyjadriť a zapojiť sa aj do špecializovanejších alebo hlbších rozhovorov.
Ovplyvňuje ju niekoľko faktorov:
- vek – jednak je rozdiel medzi šírkou slovnej zásoby detí a dospelých, ale tiež mladších dospelých a starších ľudí, ktorých slovná zásoba je ovplyvnená generačnými jazykovými trendmi.
- vzdelanie – vyššia úroveň vzdelania zvyčajne vedie k širšej individuálnej slovnej zásobe vrátane akademických a odborných výrazov.
- profesia – odborníci používajú špecifickú slovnú zásobu, ktorá súvisí so zameraním ich práce, a nemusí byť súčasťou základnej slovnej zásoby.
- záujmy a koníčky – slovnú zásobu môžu obohatiť o špecifické výrazy z rôznych oblastí.
- sociálne a kultúrne zázemie – prostredie, v ktorom vyrastáme, môže výrazne ovplyvniť individuálnu slovnú zásobu o rôzne nárečové či hovorové výrazy.
V rámci individuálnej slovnej zásoby slová delíme aj podľa frekvencie používania.
- aktívna slovná zásoba je súhrn všetkých slov, ktorým rozumieme a bežnej ich využívame v každodennej komunikácii.
- pasívna slovná zásoba obsahuje slová, ktorých význam poznáme, ale z rôznych dôvodov ich v každodennej komunikácii nepoužívame.
Systém slovnej zásoby
Jazykovedci používajú na delenie slovnej zásoby viacero kritérií. Tento prehľadný systém slovnej zásoby im umožňuje sledovať vývoj jazyka, spôsob tvorby nových slov, ako sa v priebehu času menia ich významy a ako jazyk odráža zmeny v kultúre a spoločnosti.
Slová podľa lexikálneho významu
- jednovýznamové – ide o slová so základným významom, nocionálne (vecné) pomenovania, ale aj odborné slová (smiech, budova, dusík)
- viacvýznamové – okrem svojho základného významu môžu mať aj prenesený význam na základe vonkajších podobností, čiže metafora (smola sa lepí na päty) alebo vnútorných súvislostí, čiže metonýmia (milovať Mozarta)
- homonymá – rovnako znejúce slová s iným významom
- synonymá – inak znejúce slová s podobným významom
- antonymá – slová s opačným významom
Slová podľa spisovnosti
- spisovné slová – auto, kuchyňa, počítač
- nespisovné slová
- dialektizmy/nárečové slová – slová z určitých regiónov, napríklad Orava, Gemer, Zemplín (fertucha = zástera, tepša = pekáč, plech na pečenie)
- slangové slová – používa ich určitá komunita ľudí s rovnakou sociálnou príslušnosťou, napríklad lekári, športovci a podobne (cétečko, faul)
- argotové slová – slová charakteristické pre nižšie spoločenské vrstvy (čórkar = zlodej)
Urobte si kvíz: Poznáte význam týchto slov? Preverte si, ako ovládate slovenčinu
Prejsť na kvíz
Slová podľa pôvodu
- Domáce slová – chlieb, zelenina, mama, kráčať
- Prevzaté slová – mrakodrap (z angličtiny skyscraper), cieľ (z nemčiny Ziel)
- Cudzie slová
- pravopisne nezmenené (pizza)
- rozlične adaptované (víkend)
- internacionalizmy/medzinárodné slová (pandémia)
Slová podľa štylistického príznaku
Štylisticky príznakové slová
- hovorový štýl – fabrika, činžák, operačka
- patria sem aj profesionalizmy (zubár, karbobrúska = uhlová brúska)
- náučný štýl – tvoria ho odborné slová a terminológia
- domáce (potvrdenie)
- internacionálne (infografika)
- zmiešané (rezonančná frekvencia)
- umelecký štýl
- knižné slová
- nevšedné slová (žertva)
- poetizmy/básnické slová (luna)
- okazionalizmy/príležitostné slová (hlasovačka)
- biblizmy (spasenie)
- administratívny štýl
- publicistický štýl
- publicizmy, žurnalizmy, módne slová (perex, influencer)
- knižné slová (politikum)
Štylisticky bezpríznakové slová
- všetky jazykové štýly
- nocionálne (neutrálne) slová (jesť, otec, piť)
Slová podľa citového zafarbenia
Expresívne (citovo zafarbené) slová
- S kladným citovým príznakom (+)
- deminutíva (zdrobneniny) – ručička
- eufemizmy (zjemňujúce výrazy) – naposledy vydýchnuť/zomrieť
- hypokoristiká (maznavé slová, zvyčajne používané v dôvernej komunikácii s blízkymi osobami) – miláčik, dcérenka
- detské výrazy – žiža, papať
- So záporným citovým príznakom (-)
- augmentatíva (slová so zveličujúcim významom) – autisko
- pejoratíva (hanlivé slová) – opilec
- dysfemizmy (nadávky) – koza
- vulgarizmy (spoločensky neprípustné výrazy) – oblbovať (niekoho klamať)
Slová bez citového zafarbenia
- nocionálne (neutrálne) slová – mačka, voda
Slová podľa časového príznaku
- historizmy – označujú osoby, predmety, javy, ktoré už zanikli (dukát, dereš)
- archaizmy – označujú existujúce predmety, no medzičasom už pre ne vznikol nový výraz a pôvodný sa už nepoužíva (árešť – väzenie)
- zastarané slová – označujú existujúce predmety, no medzičasom už pre ne vznikol nový výraz a pôvodný používa iba určitá skupina ľudí (apatieka – lekáreň)
- neologizmy – novovzniknuté slová, ktorá reagujú na potrebu pomenovať nové predmety, javy
- cudzieho pôvodu (čip)
- domáceho pôvodu (ikona = obrázok na obrazovke počítača)
- kombinované (webová stránka)
Pochopenie tohto systému je dôležité nielen pre jazykovedcov, ale aj aj v komunikácii jednotlivcov. Umožňuje nám vyberať slová s väčšou presnosťou, zlepšuje efektívnosť a jasnosť pri vyjadrovaní myšlienok, spoznávať jazykové nuansy, plynulejšie ich zapájať do svojho prejavu a zároveň ho kultivovať.