Kedy vykáme a kedy tykáme?
Otázka tykania a vykania v jazykovej komunikácii kedysi podliehala prísnym spoločenským pravidlám. Dnes sa však zvyky menia, najmä v komunikácii na pracovisku a v mnohých neformálnych situáciách. Kedy je teda vhodné vykať a kedy tykať? V každom prípade by sme sa mali riadiť zdvorilosťou, taktom a ohľaduplnosťou.
Ak vstupujeme do novej organizácie alebo skupiny ľudí, je dobré všímať si, aké komunikačné zvyklosti tam panujú. Ak nám všetci od začiatku tykajú, zvyčajne môžeme tykanie opätovať. Základnou spoločenskou normou by však malo byť najprv vykanie. Tykanie môže navrhnúť len jeden z dvojice, a to ten, kto má v danej situácii „spoločenskú prevahu“.
Zvyčajne je to:
- starší voči mladšiemu,
- vyššie postavený voči nižšie postavenému,
- žena voči mužovi (hoci v minulosti to bývalo naopak).
Vykať by sme mali:
- nadriadeným,
- starším ľuďom,
- osobám, ktoré nepoznáme,
- každému, komu chceme preukázať úctu vo formálnej situácii.
Rovnako je vhodné vykať aj v telefonickej či e-mailovej komunikácii, najmä ak kontaktujeme zákaznícke linky, úrady alebo odborné inštitúcie.
Správna forma vykania
Vykanie v slovenčine sa riadi pravopisnými pravidlami, ktoré nemusia byť každému známe. Najdôležitejším z nich je, že pri vykaní vždy používame slovesá v druhej osobe množného čísla bez ohľadu na to, či oslovujeme muža alebo ženu.
| Správne |
Nesprávne |
| Pani Mária, prišli ste už? |
Pani Mária, prišla ste už? |
| Pane, povedali by ste mi… |
Pane, povedal by ste mi… |
| Kedy by ste mali čas? |
Kedy by ste mala čas? |
Pri vykaní robí ľuďom problémy aj menný prísudok. Ten sa vyjadruje určitým tvarom slovesa byť v spojení s podstatným alebo prídavným menom, príčastím, zámenom alebo číslovkou. Kým určitý slovesný tvar je pri vykaní vždy v množnom čísle, nominálne slovné druhy sú v jednotnom čísle.
Napríklad:
- Boli ste spokojná?
- Pane, vy ste majster.
- Vy ste tá, koho som videl.
Chyby vo vykaní sú pomerne časté, nemali by sa však objavovať v oficiálnych príhovoroch, slávnostných prejavoch a iných verejných rečiach či textoch. V takomto prípade je dôležitá záverečná korektúra daného textu, vďaka ktorej bude pravopis v texte bezchybný a reprezentatívny.
Správny zápis vykania: Kedy píšeme veľké „V“?
Vykanie ako prejav úcty sa v slovenčine neodráža len v spôsobe vyjadrovania, ale aj v písomnej forme v zápise zámen s veľkým začiatočným písmenom. Tento úzus sa týka tak vykania, ako aj zdvorilostného tykania. Pomocou veľkého písmena v zámenách vyjadrujeme v písomnom prejave rešpekt a úctu k adresátovi.
Podľa pravidiel slovenského pravopisu píšeme veľké „V“ (respektíve Vaš, Vám, Vás a podobne) v oficiálnej korešpondencii, teda v priamom písomnom kontakte. Týka sa to najmä e-mailov, listov, oznámení, pozvánok a blahoželaní.
Napríklad:
- Pozdravujem Vás, pani Nováková.
- Sme radi, že môžeme spolupracovať s Vašou spoločnosťou.
- Blahoželám Vám k narodeninám.
Naopak, v neformálnej komunikácii, napríklad v SMS správach, na sociálnych sieťach alebo v četoch, sa veľké písmeno v zámenách nepovažuje za povinné. Rovnako sa veľké „V“ nepoužíva v publikovaných textoch, ako sú články, návody, reklama, webové stránky, titulky či zmluvné dokumenty.
Pozor: Zvratné zámená ako sa, si, svoj sa vždy píšu s malým začiatočným písmenom, a to bez ohľadu na formálnosť komunikácie alebo úroveň úcty.