Kedy vykáme a kedy tykáme?
Otázka vykania a tykania kedysi podliehala prísnym spoločenským pravidlám. Dnes sa však zvyky menia, najmä čo sa týka komunikácie na pracovisku a v mnohých neformálnych situáciách. Kedy je teda vhodné vykať a kedy tykať? Držať by sme sa mali slušnosti, zdvorilosti a taktu.
Ak vstupujeme do organizácie alebo do skupiny ľudí, môžeme sa zamerať na zvyklosti, ktoré v nej už panujú. V prípade, že všetci zúčastnení od začiatku tykajú nám, môžeme tykať aj my im. Podľa spoločenskej normy by však malo byť vykanie akýmsi východiskovým bodom, pričom tykanie môže navrhnúť jeden z dvojice. Navrhuje ho vyššie postavený nižšie postavenému, starší mladšiemu a dáma pánovi (v minulosti to bolo naopak).
Vykať by sme teda mali svojmu nadriadenému, starším ľuďom, ľuďom, ktorých nepoznáme a tým, ktorým chceme preukázať zdvorilosť vo formálnej situácií. Rovnako by sme mali vykať v telefonickej a e-mailovej komunikácii, najmä ak kontaktujeme rôzne infolinky či zákaznícku podporu. Dostávame sa teda k otázke, ako vykať správne.
Správna forma vykania
Vykanie v slovenčine podlieha pravopisným pravidlám, ktoré nepozná každý. Tým najdôležitejším je, že sloveso vždy časujeme v druhej osobe množného čísla. Platí to v mužskom aj ženskom rode.
Správne: Pani Mária, prišli ste už? Pane, povedali by ste mi… Kedy by ste mali čas?
Nesprávne: Pani Mária, prišla ste už? Pane, povedal by ste mi… Kedy by ste mala čas?
Pri vykaní robí ľuďom problémy aj menný prísudok. Ten sa vyjadruje určitým tvarom slovesa byť v spojení s podstatným alebo prídavným menom, príčastím, zámenom alebo číslovkou. Kým určitý slovesný tvar je pri vykaní vždy v množnom čísle, nominálne slovné druhy sú v jednotnom čísle.
Napríklad: Boli ste spokojná? Pane, vy ste majster. Vy ste tá, koho som videl.
Pre jednoduchšie pochopenie správneho vykania existuje aj praktická mnemotechnická pomôcka, ktorú si ľahko zapamätáte. Chyby vo vykaní sú pomerne časté, nemali by sa však objavovať v oficiálnych príhovoroch, slávnostných prejavoch a iných verejných rečiach či textoch. V takomto prípade je dôležitá záverečná korektúra daného textu, vďaka ktorej bude text bezchybný a reprezentatívny.
Správny zápis vykania: kedy píšeme veľké V?
Znakom slušnosti je nielen vykanie, ale aj písanie veľkého písmena v zámenách. Stretávame sa s ním pri tykaní aj vykaní. Prostredníctvom veľkého písmena vyjadrujeme v písomnom prejave úctu k adresátovi. Pravidlá slovenského jazyka hovoria, že veľké V v zámenách píšeme pri korešpondencii, v priamom písomnom styku. Ide predovšetkým o e-maily, listy a blahoželania.
Príklad: Pozdravujem Vás, pani Nováková. Sme radi, že môžeme spolupracovať s Vašou spoločnosťou. Blahoželám Vám k narodeninám.
Veľké začiatočné písmeno nie je nevyhnutné písať v neformálnej elektronickej komunikácii, napríklad v SMS správach alebo na sociálnych sieťach. Rovnako ho nepoužívame v bežných publikovaných textoch, návodoch, v reklame, v textoch na webstránkach a podobne. Zvratný tvar zámena – sa, si, svoj – píšeme za každých okolností s malým písmenom.