Naučte sa, ako v slovenčine správne vykať

Vykanie patrí k základným spoločenským normám a stretávame sa s ním takmer denne v práci, na úrade, pri formálnej komunikácii aj v bežnom kontakte s neznámymi ľuďmi. Napriek tomu existuje množstvo situácií, v ktorých sa vykanie používa nepresne alebo nespisovne. Ak si nie ste istí, ako správne vykať, oplatí sa osvojiť si základné pravidlá. Pozrime sa spolu na to, ako má vykanie správne vyzerať v reči aj v texte.

Kedy vykáme a kedy tykáme?

Otázka tykania a vykania v jazykovej komunikácii kedysi podliehala prísnym spoločenským pravidlám. Dnes sa však zvyky menia, najmä v komunikácii na pracovisku a v mnohých neformálnych situáciách. Kedy je teda vhodné vykať a kedy tykať? V každom prípade by sme sa mali riadiť zdvorilosťou, taktom a ohľaduplnosťou.

Ak vstupujeme do novej organizácie alebo skupiny ľudí, je dobré všímať si, aké komunikačné zvyklosti tam panujú. Ak nám všetci od začiatku tykajú, zvyčajne môžeme tykanie opätovať. Základnou spoločenskou normou by však malo byť najprv vykanie. Tykanie môže navrhnúť len jeden z dvojice, a to ten, kto má v danej situácii „spoločenskú prevahu“.

Zvyčajne je to:

Vykať by sme mali:

Rovnako je vhodné vykať aj v telefonickej či e-mailovej komunikácii, najmä ak kontaktujeme zákaznícke linky, úrady alebo odborné inštitúcie.

10 871 odberateľov

Newsletter Translata Brífing: Získajte praktické tipy z oblasti prekladov a podnikania v zahraničí

Pravidelná dávka inšpirácie pre efektívnejšiu prácu s cudzími jazykmi

Prihláste sa k odberu

Správna forma vykania

Vykanie v slovenčine sa riadi pravopisnými pravidlami, ktoré nemusia byť každému známe. Najdôležitejším z nich je, že pri vykaní vždy používame slovesá v druhej osobe množného čísla bez ohľadu na to, či oslovujeme muža alebo ženu.

Správne Nesprávne
Pani Mária, prišli ste už? Pani Mária, prišla ste už?
Pane, povedali by ste mi… Pane, povedal by ste mi…
Kedy by ste mali čas? Kedy by ste mala čas?

 

Pri vykaní robí ľuďom problémy aj menný prísudok. Ten sa vyjadruje určitým tvarom slovesa byť v spojení s podstatným alebo prídavným menom, príčastím, zámenom alebo číslovkou. Kým určitý slovesný tvar je pri vykaní vždy v množnom čísle, nominálne slovné druhy sú v jednotnom čísle.

Napríklad:

Chyby vo vykaní sú pomerne časté, nemali by sa však objavovať v oficiálnych príhovoroch, slávnostných prejavoch a iných verejných rečiach či textoch. V takomto prípade je dôležitá záverečná korektúra daného textu, vďaka ktorej bude pravopis v texte bezchybný a reprezentatívny.

Správny zápis vykania: Kedy píšeme veľké „V“?

Vykanie ako prejav úcty sa v slovenčine neodráža len v spôsobe vyjadrovania, ale aj v písomnej forme v zápise zámen s veľkým začiatočným písmenom. Tento úzus sa týka tak vykania, ako aj zdvorilostného tykania. Pomocou veľkého písmena v zámenách vyjadrujeme v písomnom prejave rešpekt a úctu k adresátovi.

Podľa pravidiel slovenského pravopisu píšeme veľké „V“ (respektíve Vaš, Vám, Vás a podobne) v oficiálnej korešpondencii, teda v priamom písomnom kontakte. Týka sa to najmä e-mailov, listov, oznámení, pozvánok a blahoželaní.

Napríklad:

Naopak, v neformálnej komunikácii, napríklad v SMS správach, na sociálnych sieťach alebo v četoch, sa veľké písmeno v zámenách nepovažuje za povinné. Rovnako sa veľké „V“ nepoužíva v publikovaných textoch, ako sú články, návody, reklama, webové stránky, titulky či zmluvné dokumenty.

Pozor: Zvratné zámená ako sa, si, svoj sa vždy píšu s malým začiatočným písmenom, a to bez ohľadu na formálnosť komunikácie alebo úroveň úcty.

Peter Drucker mal pravdu, keď tvrdil: „Najlepší spôsob, ako predpovedať budúcnosť, je tvoriť ju.“ Preto vás veľmi rada informujem o budúcom smerovaní prekladateľského odvetvia a takisto o skrytých nástrahách marketingu.