Flámčina, podobne ako nemčina na území Belgicka, je najčastejšie označovaná ako dialektové kontinuum. Napriek tomu, že teoreticky ide stále o Holandčinu, na území tejto krajiny sa rozšírili nové jazykové rozmanitosti. Používa sa iný prízvuk, líši sa význam niektorých slov a ďalšie jazyky v Belgicku ovplyvnili aj slovnú zásobu flámskej holandčiny. V Holandsku i Flámskom regióne existuje tiež početné množstvo dialektov, ktoré prispievajú k pestrosti jazyka. Medzi hlavné flámske dialekty patrí:
- brabantčina,
- limburčina,
- východná flámčina,
- západná flámčina.
Vo Flámsku sa učí holandčina, úrady flámsky jazyk nepoznajú
Belgicko nemá jasne definovaný národný jazyk. Namiesto toho tu existujú 3 hlavné jazykové spoločenstvá alebo jazykové komunity, ktoré sú oddelené aj geograficky:
- Flámske spoločenstvo (holandsky hovoriace),
- Francúzske spoločenstvo Belgicka,
- Nemecky hovoriace spoločenstvo Belgicka.
Flámske spoločenstvo na severe krajiny tvoria holandsky hovoriaci Belgičania. Oficiálnym dorozumievacím jazykom Flámskeho spoločenstva je holandčina. Holandčina vo Flámsku má tie isté gramatické pravidlá ako holandčina v Holandskom kráľovstve. Používa tie isté slovníky a literatúru. Flámčina (teda regionálna verzia holandčiny) sa nevyučuje na školách a tento pojem nepoznajú ani úrady.
Štandardnú holandčinu upravuje Holandská jazyková únia
Holandská jazyková únia (Nederlandse Taalunie) bola založená v roku 1980 Holandskou a Belgickou vládou. Jej cieľom je udržiavať jednotné zmeny v kodifikácii holandského jazyka, jazykovom vzdelávaní a jazykovej kultúry. V roku 2005 sa stal tretím členom tejto únie aj Surinam. Holandská jazyková únia je známa pravopisnými reformami, gramatickým publikáciám a podpore štúdia holandského jazyka na celom svete.
Rozdiely medzi flámčinou a holandčinou
Oficiálne sa v oboch štátoch používa rovnaký jazyk, no hovorená flámčina sa od holandčiny do určitej miery llíši. Asi najvýraznejší rozdiel nájdeme vo výslovnosti samohlások. Flámčina často mení krátke samohlásky u, i na dlhšie. Znie to, akoby sa napríklad slovo ryba (vis) vyslovilo ako rýba (vies). Flámske dialekty sú o niečo viac lyrické. Zvuk hlásky s je kratší, vyslovuje sa pritlačením jazyka k zubom, a hláska r sa vyslovuje o niečo mäkšie.
Ďalším rozdielom je výslovnosť zámen. Niektoré flámske dialekty dokonca k zámenám pridávajú hlásky navyše: wij (my) sa môže zmeniť na willie. Na území Belgicka aj v afrikánčine, ktorá je holandčine veľmi podobná, sa dodnes používa dvojitý zápor. Nájdeme dokonca slová, ktoré získali vo flámskych dialektoch úplne nový význam. Dobrým príkladom je slovo zetel (sedadlo). Vo flámčine má význam „stolička”, v štandardnej holandčine označuje miesto v parlamente.
Existuje množstvo slov, ktorým sa z územia Flámska nepodarilo preniknúť do štandardnej holandčiny. Mnohé z nich sa používajú len v konkrétnych dialektoch. Viaceré sú francúzskeho pôvodu, napríklad „tournevis“, čo je francúzsky „skrutkovač“. Všeobecne môžeme povedať, že na flámčinu mala veľký vplyv francúzština, zatiaľ čo holandská holandčina bola ovplyvnená hlavne angličtinou.