Táto vetva má k slovanským jazykom mimoriadne blízko: zdieľajú podobné gramatické štruktúry, slovotvorbu a množstvo spoločných slov, čo naznačuje hlboké historické prepojenie.
Ktoré jazyky patria medzi baltské jazyky?
Rodinu baltských jazykov možno rozdeliť do dvoch hlavných skupín:
- západobaltský región, ktorý dnes zahŕňa už len zaniknuté jazyky (napríklad staropruštinu),
- východobaltský región, do ktorého patria najmä litovčina a lotyština, teda jediné živé baltské jazyky, ktoré sa zachovali do súčasnosti.
Lingvisti sa na základe historicko-jazykových výskumov domnievajú, že vplyv východobaltských jazykov kedysi siahal ďaleko za súčasné hranice Litvy a Lotyšska – na východe až po horný tok riek Volga, Moskva a Oka, na juhu až k rieke Pripiať. Takéto široké rozšírenie naznačuje, že baltské jazyky zohrávali významnú úlohu v jazykovom vývoji severovýchodnej Európy a predstavujú cenný prameň poznania o pohyboch a kontakte starých indoeurópskych etník.
Východobaltské jazyky
Lotyština
Východobaltský jazyk, ktorým sa hovorí v pobaltskom regióne. Je to úradný jazyk Lotyšska, ako aj jeden z úradných jazykov Európskej únie. Lotyština má zhruba 1,7 milióna rodených hovoriacich. Ako pobaltský jazyk je lotyština najužšie prepojená so susedným litovským jazykom.
Litovčina
Úradný jazyk Litvy, ako aj jeden z úradných jazykov Európskej únie. Má asi 3 milióny rodených hovoriacich. Litovčina je často považovaná za najkonzervatívnejší žijúci indoeurópsky jazyk. Zachovala si črty protoindoeurópskych jazykov, ktoré sa v iných jazykoch nevyskytujú.
Latgalština
Jazyk používaný vo východnej časti Lotyšska, historickom regióne Latgale. Niekedy býva latgalština uznávaná ako samostatný jazyk, zatiaľ čo iní ju chápu ako jeden z dialektov lotyštiny. Latgali vo svojom jazyku používajú viac archaických rysov ako Lotyši, okrem iného ako dôsledok izolácia od zvyšku dnešného Lotyšska po niekoľko storočí.
Medzi vymreté východobaltské jazyky patrí semigallský jazyk, selónsky jazyk a starý kurónsky jazyk (niekedy považovaný za západobaltský).
Západobaltské jazyky
Galindiánčina
Galindiánsky jazyk je slabo dosvedčeným vyhynutým jazykom Galindiánov, ktorý bol podľa všetkého veľmi podobný starej pruštine.
Stará pruština
Jazyk, ktorým kedysi hovorili starí Prusi, pobaltské národy pruského regiónu. Jazyk sa nazýva starý pruský jazyk, aby sa predišlo zámene s nemeckými dialektmi. Stará pruština bola okolo 13. storočia písaná latinskou abecedou, dochovalo sa malé množstvo literatúry.
Súduvština
Jotvingština alebo tiež súduvština je mŕtvy jazyk, ktorý používala etnická skupina Jotvingov (Súduvov). Jazyk sa prestal užívať asi v 17. storočí.
Niektoré zaniknuté baltské jazyky majú obmedzený alebo neexistujúci písomný záznam. Slovné zásoby litovčiny, lotyštiny a starej pruštiny sa navzájom morfologicky líšia. Nie sú vzájomne zrozumiteľné, najmä z dôvodu veľkého počtu cudzích slov, ktoré si požičali od okolitých jazykových rodín.
História baltských jazykov
Baltské jazyky sú považované za jedny z najarchaickejších v rámci indoeurópskej jazykovej rodiny. Hoci o živote starých baltských kmeňov existujú záznamy už z roku 98 pred naším letopočtom, prvý doložený písomný záznam v baltskom jazyku pochádza až z roku 1369. Ide o dva riadky tzv. Bazilejského epigramu, napísané v zaniknutej starej pruštine. Litovčina sa prvýkrát objavila v tlačenej forme v roku 1547, lotyština v roku 1585.
Jedným z dôvodov tak neskorého zaznamenania baltských jazykov je skutočnosť, že baltské národy odolávali christianizácii dlhšie ako väčšina ostatných európskych národov. Izolácia od kresťanskej kultúry a jej literárnej tradície spôsobila, že jazyk sa rozvíjal prevažne ústne a mimo dosahu písomnej dokumentácie.
Po vzniku nemeckého štátu v Prusku a masívnom úteku pobaltských Prusov v 13. storočí sa zvyšné obyvateľstvo postupne prispôsobovalo dominujúcemu jazyku. Staropruština napokon úplne zanikla na konci 17. storočia. V nasledujúcich storočiach sa väčšina baltských krajín dostala pod nadvládu Ruskej ríše. V rámci rusifikačného úsilia bola litovčina v 19. storočí výrazne obmedzovaná. Litovská tlač bola zakázaná a používanie latinskej abecedy bolo trestné.
Pre lingvistov sú baltské jazyky mimoriadne cenné, pretože si zachovali mnohé znaky, ktoré sa inak stratili v iných vetvách indoeurópskych jazykov. Práve vďaka svojej konzervatívnosti ponúkajú jedinečný pohľad na podobu protoindoeurópskeho jazyka. Keďže všetky baltské jazyky (vrátane dnes živých) boli písomne zachytené až pomerne neskoro, ich starší vývoj zostáva zahmlený a je predmetom rôznych lingvistických teórií.
Preklady baltských jazykov
Litovčina aj lotyština patria medzi viac než 70 jazykov, s ktorými aktívne pracujeme. Zabezpečujeme preklady z týchto jazykov aj do nich, či už ide o bežnú korešpondenciu, odborné texty, právne dokumenty, lokalizáciu webových stránok alebo marketingové materiály. Vďaka skúseným prekladateľom so znalosťou kultúrneho kontextu a jazykových špecifík dokážeme garantovať presnosť, štýlovú vhodnosť aj terminologickú konzistentnosť.