Teórie o pôvode italických jazykov
Italické jazyky sú súčasťou indoeurópskej jazykovej rodiny. S výnimkou latinčiny sú známe predovšetkým z epigrafických prameňov od konca 7. do začiatku 1. storočia p. n. l. Italické jazyky delíme na dve vetvy: jednu vetvu predstavuje latinčina a úzko súvisiaca faliština, druhú podskupina jazykov, ktorá sa zvyčajne označuje ako oskicko-umbrijské jazyky alebo sabelské jazyky.
Najznámejším a dodnes používaným italickým jazykom je latičnina. Ostatné italické jazyky zanikli v prvých storočiach nášho letopočtu. Medzi 3. a 8. storočím nášho letopočtu sa vulgárna latinčina (pravdepodobne ovplyvnená ostatnými italickými jazykmi) rozdelila na románske jazyky. Románske jazyky sú dnes jedinou používanou skupinou italických jazykov.
Predpokladá sa, že všetky italické jazyky pochádzajú z indoeurópskych jazykov, ktoré vďaka migrácii prenikli zo strednej Európy na Apeninský polostrov v 2. tisícročí p. n. l. História vývoja jazykov na polostrove je však stále predmetom diskusií. Otázne je najmä to, či všetky italické jazyky pochádzali z jediného praitalického jazyka, alebo či do oblasti Talianska prenikli dva či viaceré indoeurópske jazyky, ktoré boli len vzdialene príbuzné.
Delenie italických jazykov
Italické jazyky delíme na latinsko-faliské jazyky – medzi ne patrí latinčina, z ktorej sa vyvinuli románske jazyky a faliština, reliktný jazyk, ktorým hovorili Faliskovia na severe od Ríma. Druhú vetvu italických jazykov tvoria oskicko-umbrijské jazyky. Tie rozdeľujeme na oskické jazyky: oskičitina, jazyk Herikov, marrucinčina a jazyk Pelignov. Medzi umbrijské jazyky patrí umbrijčina, jazyk Marsov, sabinčina, jazyk Volskov, a južná pikénčina. Medzi italické jazyky patrí aj niekoľko ďalších jazykov, ktoré zatiaľ nemajú presné zaradenie, napríklad jazyk Aequov, vestínčina, severná pikénčina, elymčina a ďalšie.
Kto boli Italikovia?
Italikovia boli staroveké etnické skupiny indoeurópskeho pôvodu, ktoré migrovali zo strednej Európy na Apeninský polostrov. V 2. tisícročí p. n. l. sa usadili v južnej polovici celého územia dnešného Talianska. Tieto skupiny spájali italické jazyky. Niekedy sa tento termín používa aj na popísanie všetkých starodávnych národov v Taliansku vrátane predrímskych národov, ako sú Etruskovia a Raetiáni, z lingvistického hľadiska to však nie je správne označenie.
Predpokladá sa, že indoeurópsky hovoriace národy migrovali do Talianska v niekoľkých vlnách. Latinčania dosiahli medzi týmito kmeňmi dominantné postavenie a založili starorímsku civilizáciu. Počas tohto vývoja si ďalšie kmene Italikov osvojili latinský jazyk a kultúru (procese romanizácie). Tento proces sa nakoniec rozšíril na určité časti Európy. Výsledkom sú etnické skupiny, ktoré sa nazývajú románske národy.
Najznámejší italický jazyk
Už od doby starovekého Ríma mala latinčina najvýznamnejšie postavenie spomedzi italických jazykov. Bola hlavným jazykom vzdelancov, používala sa na vedecké i literárne účely. Dnes latinčinu považujeme za mŕtvy jazyk, keďže neexistuje žiadny národ či skupina ľudí, ktorá by ju používala ako materinský jazyk. Ak napriek tomu sa dnes s latinčinou stretneme v oblasti medicíny, chémie či práva. Zároveň je úradným jazykom Vatikánu.
Zaužívané sú nielen odborné výrazy, ale aj latinské citáty, ktoré dodnes používame. Latinčine aj románskym jazykom sa venuje veľký počet profesionálnych prekladateľov a zahŕňa ich aj náš online prekladač viet. Latinsko-slovenský prekladač vám bezplatne pomôže s presným prekladom latinských slovíčok, fráz aj viet.