Všetky románske jazyky sa vyvinuli z latinčiny medzi 3. a 9. storočím nášho letopočtu. Počas 7. a 8. storočia sa Rumuni dostali do kontaktu so svojimi slovansky hovoriacimi susedmi, ktorí mali veľký vplyv na ich jazyk, náboženstvo a kultúru. Medzi ďalšie jazyky, ktoré rumunčinu ovplyvnili, patrí maďarčina, turečtina a gréčtina.
Rumunčina v histórii
Dejiny rumunského jazyka sa začali v rímskych provinciách juhovýchodnej Európy zhruba pred 2000 rokmi. V tomto období obsadila oblasť, ktorá je dnes známa ako Rumunsko, civilizácia Dákov. Zvyšky dáckeho jazyka sa považujú za najstaršie vrstvy rumunčiny. Táto teória je uznávaná širokou verejnosťou, avšak o pôvode rumunčiny sa vedú mnohé spory.
Archeologické nálezy dokazujú, že jazyk v tejto oblasti ovplyvnili mnohé kmene, predovšetkým germánsky Gótovia, Avari, Huni a starí Slovania. Neskôr prišli aj Pečenehovia, Kumáni a Turci. Rumunský jazyk sa vo svojej modernej podobe používa zhruba od 18. storočia nášho letopočtu.
Vplyv Slovanov na rumunský jazyk
Po príchode Slovanov na Balkán prenikol do slovnej zásoby rumunčiny veľký počet slov slovanského pôvodu. Slovanské prvky sú početné aj v gramatickej stavbe rumunského jazyka a tiež prízvuku, kvôli ktorému veľká časť cudzincov považuje rumunčinu za slovanský jazyk.
Veľa ľudí hovoriacich rumunským jazykom bojovalo spolu so Slovanmi pod rovnakou vlajkou. Slovanmi najviac ovplyvnená bola moldavská rumunčina. Podobnosti sa zachovávajú aj vďaka skutočnosti, že Rusko v súčasnosti považuje Moldavsko za dobrý strategický bod a niektoré časti krajiny prešli ruskými reformami vzdelávania. Faktom však je, že po rozpade Sovietskeho zväzu si Moldavsko získalo nezávislosť a stúpla snaha o zachovanie pôvodného jazyka.
Rozšírenie rumunčiny
Rumunčina je národným jazykom Rumunska. Používa sa vo všetkých aspektoch súkromného a verejného života. Rumunčina je taktiež úradným jazykom Moldavska, v tejto oblasti sa nazýva moldavčina. V Moldavsku ňou hovorí približne 2,6 milióna ľudí. Na rozdiel od rumunskej rumunčiny, ktorá bola vždy písaná latinskou abecedou, moldavčina používala cyriliku. Latinská abeceda bola oficiálne nariadená až po tom, čo Moldavsko získalo nezávislosť od bývalého Sovietskeho zväzu.
Rumunčina patrí medzi menšinové jazyky v Austrálii, Bulharsku, Kanade, Chorvátsku, Českej republike, Fínsku, Maďarsku, Izraeli, Kazachstane a mnohých ďalších štátoch.
Gramatika
Rumunčina zdieľa mnohé vlastnosti so svojimi vzdialenejšími príbuznými: taliančinou, francúzštinou, španielčinou, portugalčinou aj katalánčinou. Zároveň si však zachovala viac latinskej gramatiky ako iné románske jazyky. Pravdepodobne z dôvodu jej relatívnej izolácie na Balkáne od iných románskych jazykov.
- Neživé podstatné mená majú tri gramatické rody: mužský, ženský a stredný. Rod je možné len čiastočne predvídať z tvaru podstatného mena. Používa sa jednotné a množné číslo. Plurál je tvorený pridaním koncovky i k mužskému a e k ženským podstatným menám.
- Na rozdiel od iných románskych jazykov si rumunčina ponechala päť pádov, no vokatív sa používa zriedka.
- Z dôvodu vplyvu iných balkánskych jazykov, ako je napríklad albánčina a gréčtina, je rumunčina jediným románskym jazykom, ktorý priraďuje určitý člen ku koncu podstatného mena, napr. Neurčitý člen sa však umiestni pred podstatné meno.
- Prídavné mená súhlasia s podstatnými menami, upravujú sa podľa rodu, čísla a pádu. Skloňujú sa rovnako ako podstatné mená.
- Pri oslovovaní ľudí rumunčina rozlišuje medzi tykaním a vykaním.
Písomná podoba rumunčiny používa mierne modifikovanú latinku.