Udeľovanie Oskarov s našimi tlmočníkmi – 3 ročníky za sebou

Udeľovanie Oskarov s našimi tlmočníkmi – 3 ročníky za sebou

Udeľovanie Oskarov s našimi tlmočníkmi – 3 ročníky za sebou

Oskar za tlmočenie Translata

Patríte medzi nadšencov súčasnej kinematografie? Ak áno, určite ste v noci z nedele na pondelok napäto čakali na vyhlásenie najprestížnejšieho ocenenia vo svete filmov – filmových Oskarov. Ocenené filmy, slávnostné róby na červenom koberci a sprievodný program boli naozaj dôvodom na nedeľné ponocovanie. Viacerí Translaťáci patrili k množstvu ľudí na Slovensku, ktorí sa rozhodli udeľovanie Oskarov sledovať naživo. Neviedla ich k tomu iba čistá zvedavosť, ale takisto očakávanie, ako si budú počínať naši tlmočníci na živom tlmočení tohto galavečera.

Translata tak priamo priložila ruku k dielu a po skončení prenosu si spokojne vydýchla.

Tlmočenie živého prenosu si vyžaduje skúsených a pohotových tlmočníkov, ktorých príprava zahŕňa niekoľkodňové oboznámenie sa s informáciami ohľadom nominovaných filmov, hercov, režisérov, scenáristov či často používaných kanadských žartíkov.

Čakali sme na dospatie pretlmočenej noci našich dvoch tlmočníkov, aby sme im pogratulovali k výbornému výkonu a vyspovedali ich.

V prvom rade vám ďakujeme za perfektné zvládnutie takého náročného tlmočenia v pokročilých nočných hodinách. Skúste nám priblížiť, ako vyzerala vaša príprava. Dá sa vôbec na tlmočenie živého vysielania Oskarov pripraviť?  

DANIELA: Na tlmočenie Oskarov sme sa pripravovali veľmi zodpovedne naštudovaním filmov, nominácií, hercov, histórie Oskarov, pozornosť sme venovali aj moderátorom. Okrem toho sme si pozerali dostupné záznamy z minulých ročníkov, aby sme si priblížili atmosféru, jednotlivé časti programu a podobne. K dispozícii bol aj čiastkový scenár, ktorý sa však neustále menil. Živé vysielanie je ale jedinečné a človek nikdy nevie predpovedať, čo sa stane. To najlepšie, čo sme mohli spraviť, bolo naštudovať si čo najviac informácií, a zvyšok už bol na našej pohotovosti a tlmočníckych stratégiách vychádzajúcich z niekoľkoročných skúseností.
MARTIN: Hm. Úplne presne sa pripraviť nedá, lebo neviete, čo presne odznie. Môžete v podstate len odhadovať, čo sa stane. My sme sa pri príprave inšpirovali predchádzajúcim udeľovaním Cien Akadémie, ktoré nám pomohlo zorientovať sa v prostredí realizácie. Okrem toho, som si napozeral filmy nominované v kategórii za najlepší film, vyhľadal si slovenské názvy filmov (ak existujú), zostavil si glosár a menný zoznam hercov, čítal som si správy zo zákulisia priprav, učil sa návrhárov, strihy… Intenzívna príprava prebiehala zhruba týždeň. Mali sme tiež k dispozícii veľmi oklieštenú verziu scenára, takže aj to nám dosť pomohlo.

Odkedy ste boli v štúdiu? Dostali ste pred tlmočením nejaké inštrukcie?  
tlmočníci z Translaty na Oskaroch 2015

DANIELA: Do Markízy sme prišli o pol dvanástej v noci, aby sme si pozreli štúdio, dohodli sa s moderátormi, odskúšali techniku, dotiahli ešte posledné veci. Dostali sme pokyny tlmočiť Červený koberec spôsobom, že muž tlmočí muža a žena ženu – niekedy sme si aj skákali do reči. Okrem toho sme mali flexibilne reagovať na prípadné pokyny režiséra a vstupy moderátorov. Pre nás všetkých to bola nová skúsenosť. Týmto chcem vyzdvihnúť aj skvelú spoluprácu s moderátormi Romanom Juraškom a Borisom Pršom, ako aj s celým štábom.
MARTIN: Do štúdia sme sa dostali zhruba okolo 23:30, stretli sme sa s produkciou a moderátormi, oboznámili sa s technikou, povedali si základnú predstavu, dohodli si stratégiu a organizáciu podujatia. S produkciou sme sa dohodli, že pri Červenom koberci bude ženy tlmočiť kolegyňa a mužov ja. Šlo o to, aby divák vedel, kto čo hovorí, aby sa rozhovory nezlievali. Inak, ako som povedal, z USA neprišli žiadne presné pokyny o priebehu akcie, takže sme všetky problémy museli riešiť pohotovo, priebežne a v danej chvíli. Dalo by sa povedať, že šlo o adrenalínový šport.

Dostali ste počas tlmočenia vyslovene okno – že vám nešlo nejaké slovo na jazyk?

DANIELA: Ja som si napríklad v potrebnej chvíli nedokázala spomenúť na názov choroby, ktorou trpí Stephen Hawking, tak z toho bola v živom vysielaní len všeobecná „choroba“. V zostrihu, ktorý bol vysielaný večer som už informáciu doplnila.

MARTIN: Nespomínam si, že by som dostal úplné okno. Vždy sa však stane, že vám nenapadne presne to, čo by ste chceli povedať, a tak sa musíte vynájsť, ale to poznajú všetci tlmočníci. Problém som mal s vtipmi (ktoré, podľa reakcií divákov v sále, neboli vždy vtipné) a slovnými hračkami. Moderátor uviedol, ak si správne spomínam, Reese Witherspoon ako Reese With the Spoon (Reese s lyžičkou), čo je slovná hra založená na podobnej výslovnosti. Také veci sa jednoducho tlmočiť bez predchádzajúcej prípravy nedajú, ale našťastie ich nebolo veľa. Spomínam si, že sme sa s produkciou dlho rozhodovali, čo s pesničkou, ktorou moderátor uviedol večer. Problém bol v tom, že sme nevedeli, kedy príde, ako dlho bude trvať a ani o čom bude. Rozhodli sme ju však v živom vysielaní pretlmočiť, aby divák neovládajúci angličtinu mal aspoň predstavu o jej obsahu, keďže ten priamo súvisel s celým večerom a jeho organizáciou. Takýchto rozhodnutí bolo treba urobiť veľa a bolo sa treba rozhodnúť v danej sekunde.

Čo považujete za najnáročnejšie na tlmočení živého vysielania?  

DANIELA: Živé vysielanie je nepredvídateľné, neopakovateľné, neopraviteľné. Človek sa rozhoduje v zlomku sekundy a počúva ho množstvo ľudí. To je zároveň priťažujúcim, ale aj vzrušujúcim faktorom. Je to veľká zodpovednosť.

MARTIN: Zrejme sú to diváci a ich očakávania. Viete, že nikdy neuspokojíte očakávania všetkých, to sa zrejme ani nedá. Keď tlmočíte konferenciu pre lekárov, presne viete, pre koho tlmočíte a viete, čo očakáva, a tomu prispôsobíte tlmočnícke stratégie. Navyše sa neraz stane, že dostanete prezentácie vopred a viete sa podľa toho zariadiť. Tu je to iné. Presne neviete, čo budete tlmočiť ani pre koho. V tomto konkrétnom prípade by som tiež povedal, že bolo pomerne náročné tlmočiť v noci a fungovať cca dva dni takmer bez spánku.