Poznáte pôvod slova Slovan?
Väčšina vedcov sa zhoduje na tom, že pomenovanie Slovania je odvodené od slova „slovo”. V porovnaní s nezrozumiteľným jazykom Germánov používali Staroslovieni zrozumiteľný jazyk a slová. Preto sa aj medzi sebou nazývali Slovanmi, teda tými, čo vedia vyslovovať. Germánov označovali za Nemcov, teda tých, ktorí nerozprávajú.
Existujú aj ďalšie, menej podporované teórie. Pomenovanie mohli získať na základe svojich náboženských rituálov, keďže slovo slava malo kedysi význam „ctiteľ” (vo význame veriaci). Anglické slovo slave (otrok) bolo pravdepodobne odvodené od etnonyma Slav, teda Slovan. V stredovekých vojnách bolo veľa Slovanov zajatých a zotročených, čo viedlo k tomu, že sa slovo Slav stalo synonymom pre „zotročenú osobu“.
Všetky slovanské jazyky spája praslovančina
Slovanské jazyky majú spoločného predchodcu, praslovančinu. Používala sa asi od 1. tisícročia p.n.l na území medzi riekami Visla a Dneper. Z nej sa neskôr vyvinuli rôzne dialekty rozčlenené do ďalších skupín. Vďaka spoločnému pôvodu dnes môžeme vidieť, že je slovenčina podobná ako čeština, slovinčina, poľština či srbčina.
Slovanské písmo používame dodnes
Prvým písmom Slovanov bola hlaholika, písmo ktorého tvorcami sú bratia Cyril a Metod. Písmo vzniklo pre to, aby bolo možné preložiť kresťanské cirkevné knihy z gréčtiny do staroslovienčiny, teda do jazyka, ktorému Slovania rozumeli. Dva známe varianty staroslovienskej abecedy sú hlaholika a cyrilika. Cyrilická abeceda v Rusku je známa ako azbuka.
Najposvätnejším stromom Slovanov bol dub
Slovania pripisovali stromom magickú moc. Verili, že v nich sídlia duše mŕtvych a za vyťatie zdravého stromu hrozí človeku smrť. Najposvätnejším bol dub, mohutný dlho žijúci strom, ktorý zasvätili bohovi Perúnovi. K dubom nosili ľudia rôzne obety pre bohov, modlili sa pod nimi za dážď a usporadúvali pri nich rôzne obrady. Stromy a ich vetvičky sa využívali aj v slovanských zvykoch a tradíciách.
Upíri pochádzajú zo slovanskej mytológie
Mytológia našich dávnych predkov je nesmierne bohatá. Aj vy určite poznáte Morenu, vodníkov, Babu Jagu či niektorých slovanských bohov. Vedeli ste však, že aj upíri pochádzajú zo slovanskej mytológie? Slovania verili, že upírom sa stane každý, kto sa nedostane do sveta mŕtvych, ten, komu po hrobe prebehne mačka, ale aj živý človek trpiaci chorobami. Okrem cesnaku mali Slovanov chrániť pred upírmi aj strážne psy.
Snochančenstvo – dávny slovanský zvyk, s ktorým by dnes súhlasil len málokto
Snochačestvo (snocha – synova manželka, nevesta) je dávny zvyk Slovanov, ktorý dával svokrovi právo na pomer s manželkou jeho syna. Bežné to bolo hlavne v Rusku, kde sa v minulosti často ženili už 6 roční chlapci. Kým syn dovŕšil dospelosť, jeho otec mal nárok na ženu, ktorú mu vybral. Pre svokru bola nevesta sokyňou, čo v rodinách spôsobovalo konflikty. S príchodom kresťanstva bolo snochačenstvo odsúdené ako nemorálne a neskôr aj nezákonné.