Porovnanie slovenčiny a maďarčiny

Slovenčina

Slovenčina patrí medzi slovanské jazyky. Tieto sa delia na západoslovanské, východoslovanské a južnoslovanské jazyky. Slovenský jazyk spadá do skupiny západoslovanských jazykov spolu s češtinou, polštinou, hornou a dolnou lužickou srbčinou a tiež dvoma mŕtvymi jazykmi: polabčinou a severnou slovinčinou. Táto skupina je jednou z vetiev indoeurópskej jazykovej rodiny (hist. indogermánske jazyky). Niet preto divu, že si s ostatnými slovanskými národmi po jazykovej stránke dobre rozumieme. S Českou republikou až natoľko, že tu môžeme slovenčinu používať dokonca aj pri úradných úkonoch. Slovenským jazykom hovorí približne 5,8 milióna ľudí. Aj napriek vysokému počtu slovanských jazykov však Slovensko patrí medzi krajiny, ktorej materinský jazyk je znakom odlišnej, pestrej kultúry a bohatej historickej tradície. Írečité (toto slovo má prekvapivo maďarský pôvod) slová ako napríklad čučoriedka, črpák, íver, sťaby či ajhľa popletú jazyk mnohým zahraničným študentom, aj napriek tomu, že ich materinský jazyk je v rovnakej jazykovej skupine.  Možno vás prekvapí, že ani naša žinčica a bryndza nie je tak celkom naša – korene má v rumunčine. Používame ich ale tak dlho, že ich považujeme za naše vlastné. Sú to teda prevzaté slová.

Maďarčina

Maďarčina sa radí k uralskej rodine jazykov (Patrí tam aj fínčina, estónčina, sámske jazyky, a tiež niektoré jazyky používané v rámci Ruska). Maďarčina má niekoľko tisícročnú históriu a jej pôvod siaha až do Ázie. Najčastejšie sa radí ku skupine ugrofínskych jazykov, existujú však aj alternatívne teórie o jej pôvode. Pred 3000 rokmi sa maďarčina vyčlenila zo skupiny ugrofínskych jazykov v oblasti pohoria Ural a mali na ňu veľmi silný vplyv turkické jazyky. Používa písmená latinky na zachytenie 14 samohlások a 25 spoluhlások, okrem nich má 9 písmen s diakritikou (á, é, í, ó, ö, ő, ú, ü, ű). Má špecifickú štruktúru, v ktorej sa všetky gramatické a syntaktické funkcie vyjadrujú pomocou morfém (súhrnné označenie pre koreň, predponu, príponu a koncovku slova), ktoré počas vetnej skladby pripájajú ku koreňu slova (črta aglutinačných jazykov). Každá samohláska abecedy môže byť krátka alebo dlhá a úplne mení význam slova. V maďarčine tiež neexistuje žiadny rod. 

Viac o rozdieloch slovenčiny a maďarčiny no aj o úskaliach prekladov nájdete v našom blogu.