Napriek tomu oficiálne alebo úradné jazyky krajín tvoria iba malé percento všetkých existujúcich jazykov. Hoci sa vo svete používa viac ako 7 000 jazykov, len približne 200 z nich má oficiálny status v nejakej krajine.
Ostatné jazyky zostávajú bez oficiálneho uznania, často sú obmedzené len na malé komunity a nemajú žiadnu právnu ochranu. Tisícky menej známych a regionálnych jazykov sa niekedy používajú len v jednom údolí, dedine alebo medzi pár rodinami. Niektoré z nich sú dokonca také vzácne, že ich počet hovoriacich môžeme zrátať na prstoch jednej ruky.
Keďže nikdy neboli kodifikované v písomnej podobe, s poslednými generáciami hovoriacich rýchlo miznú. Aj keď niektoré iniciatívy sa snažia o ich záchranu pomocou digitalizácie a jazykových programov, tlak dominantných svetových jazykov vedie k ich postupnému zániku. Dnes sa odhaduje, že do konca 21. storočia môže zmiznúť až 50 % všetkých existujúcich jazykov, čím ľudstvo prichádza o jedinečné kultúrne a historické dedičstvo.
Na svete existuje viac než 7 100 jazykov
Podľa dát Ethnologue sa dnes na svete hovorí 7 159 jazykmi. Toto číslo sa však neustále mení – jazyky sa vyvíjajú, vzájomne ovplyvňujú, niektoré vymierajú a objavujú sa aj nové jazykové formy. Napríklad len za posledných sto rokov vymizlo približne 400 jazykov.
Až 40 % svetových jazykov je dnes ohrozených, mnoho z nich má menej než 1 000 hovoriacich. V niektorých prípadoch ide o izolované jazykové komunity, no často ide aj o dôsledok globalizácie, urbanizácie a asimilácie menšinových etnických skupín do väčšinových jazykových celkov.
Najväčším problémom pri sčítaní jazykov je rozlíšenie medzi dialektom a samostatným jazykom. Často sa stáva, že politické, geografické alebo kultúrne faktory ovplyvňujú, či sa konkrétny jazyk považuje za dialekt alebo za samostatný jazyk. Napríklad čínština sa často označuje ako jeden jazyk, no z lingvistického hľadiska je to jazyková skupina. Jednotlivé „dialekty“ ako mandarínčina, kantončina alebo wu sú navzájom nezrozumiteľné a mohli by byť považované za samostatné jazyky.
Jazykové rodiny a prajazyky zohrávali v histórii kľúčovú úlohu pri formovaní dnešných jazykov. Keďže väčšina dnešných jazykov má spoločných predkov, je pravdepodobné, že niektoré rozšírené dialekty sa v budúcnosti vyvinú do samostatných jazykov, podobne ako sa z latinčiny vyvinuli románske jazyky (španielčina, francúzština, taliančina a ďalšie). Globalizácia však zároveň spôsobuje, že mnohé menšie dialekty postupne zanikajú, keďže mladšie generácie uprednostňujú dominantnejšie a univerzálnejšie jazyky.
Koľko jazykov už zaniklo?
V minulosti vymieralo podstatne menej jazykov. V druhom tisícročí pred naším letopočtom vymrelo iba sedem jazykov. Toto nízke číslo nie je prekvapujúce, ak vezmeme do úvahy vtedajšie podmienky. Migrácia medzi kontinentmi bola minimálna, komunikácia medzi rôznymi kultúrami bola obmedzená a jazyky existovali izolovane vo svojich geografických oblastiach.
V modernej dobe však jazyky vymierajú oveľa rýchlejšie. Odhady sa líšia v závislosti od metodiky výskumu, ale niektoré zdroje uvádzajú, že za posledných sto rokov zaniklo približne 400 jazykov, zatiaľ čo konzervatívnejšie odhady hovoria o najmenej 110 zaniknutých jazykoch. Tento rozdiel vyplýva zo spôsobu, akým sa definuje „zaniknutý jazyk“ – niektoré jazyky sú stále zdokumentované, hoci už nemajú žiadnych aktívnych hovoriacich, zatiaľ čo iné sú považované za mŕtve, keď ich prestane používať posledný rodený hovoriaci.
Hlavnými faktormi zániku jazykov sú globalizácia, urbanizácia, industrializácia a tlak dominantných jazykov. Školské systémy, médiá a technologický pokrok podporujú používanie veľkých svetových jazykov, zatiaľ čo menšie jazyky postupne miznú.
Jazyky nezanikajú len prirodzeným vývojom, mnohé boli systematicky potláčané. Napríklad v koloniálnom období nahrádzali pôvodné jazyky domorodých komunít európske jazyky. Mnohé africké, ázijské či americko-indiánske jazyky postupne vymierali. Podobné javy sa odohrávali aj v Európe a Ázii, kde niektoré menšinové jazyky čelili represiám zo strany dominantných národov.
Okrem zaniknutých jazykov poznáme aj historické a reliktné jazyky, ktoré síce v pôvodnej podobe zanikli, no ich vplyv pretrváva v iných jazykoch alebo sa zachovali v izolovaných komunitách. Príkladom sú niektoré keltské jazyky, ktorých slová a gramatické prvky sa dodnes nachádzajú v angličtine či francúzštine. Latinčina ako jazyk zanikla v bežnej komunikácii, no dodnes je základom románskych jazykov a využíva sa v akademickej sfére, medicíne či cirkevných textoch.
Najpoužívanejšie jazyky sveta
Medzi najpoužívanejšie jazyky na svete patrí mandarínska čínština, ktorou hovorí približne 1,2 miliardy ľudí prevažne v Číne, na Taiwane, v Singapure a v čínskych komunitách po celom svete.
Na druhom mieste je španielčina, ktorou ako materinským jazykom hovorí približne 460 miliónov ľudí. Je jedným z najrýchlejšie rastúcich jazykov v USA, kde ju používa viac ako 40 miliónov ľudí ako svoj primárny jazyk.
Do celého sveta sa rýchlo rozširuje angličtina, ktorá sa stala hlavným jazykom medzinárodnej komunikácie. Hoci má približne 370 miliónov rodených hovoriacich, celkový počet ľudí, ktorí angličtinu ovládajú na rôznej úrovni, presahuje 1,5 miliardy.
10 najpoužívanejších jazykov na svete pokrýva rodnú reč približne polovice svetovej populácie. Okrem vyššie spomenutých medzi ne patria hindčina, arabčina, francúzština, bengálčina, portugalčina, ruština a urdčina.
Dominancia veľkých jazykov má však aj tienistú stránku – ich rozmach prispieva k zániku menších jazykov, ktoré postupne miznú z bežnej komunikácie.
Jazyky s najmenším počtom hovoriacich
Medzi najmenej používané, no stále živé jazyky patrí napríklad jazyk taushiro, ktorým kedysi hovoril malý kmeň žijúci v amazonskej džungli v Peru. V súčasnosti tento jazyk ovláda už len jediný človek – Amadeo García García, ktorý bol v roku 2017 označený denníkom The New York Times za posledného žijúceho hovoriaceho tohto jazyka. Amadeo sa snaží uchovať svoj jazyk pri živote tým, že zaznamenáva jeho slovnú zásobu a výslovnosť, no napriek tomu je taushiro považovaný za takmer zaniknutý jazyk, pretože už neexistuje nikto, s kým by mohol prirodzene komunikovať.
Podobný osud postihol aj jazyk tanema, ktorý sa kedysi používal na Solomonských ostrovoch. Dnes ho aktívne ovláda už len posledný hovoriaci, hoci v miestnej komunite žije asi 150 ľudí, ktorí pochádzajú z etnickej skupiny, ktorej rodnou rečou bola tanema. Mnohí z nich však prešli na iné dominantnejšie jazyky, ako je teanu alebo pijin, ktoré sú rozšírené na Solomonských ostrovoch.
Podobne ohrozených jazykov je na svete mnoho. Napríklad lámsky jazyk (Lemerig), ktorým sa kedysi hovorilo na ostrove Vanuatu, má dnes už len dvoch hovoriacich, ktorí ho však už takmer nepoužívajú v každodennej reči. Jazyk Sarsi (Tsuu T’ina), ktorý patrí do atabaských jazykov a bol tradične používaný domorodými komunitami v Kanade, má dnes len niekoľko desiatok hovoriacich a jeho používanie v bežnej komunikácii klesá.
Krajiny so stovkami jazykov
Distribúcia jazykov po svete nie je rovnomerná – takmer tretina všetkých jazykov sa nachádza v Afrike a v Oceánii. Naopak, v Európe, kde dominujú veľké jazykové rodiny, je počet jazykov v porovnaní s inými kontinentmi pomerne nízky – hovorí sa tu približne 285 jazykmi.
Niektoré krajiny zaznamenávajú vyšší počet hovorených jazykov ako iné, napríklad:
- Papua-Nová Guinea – lingvisticky najrozmanitejšia krajina na svete, v ktorej sa hovorí viac než 840 jazykmi. Niektoré z nich majú menej ako 1 000 hovoriacich.
- Indonézia – hovorí sa v nej úradnou indonézštinou a 708 ďalšími prevažne regionálnymi jazykmi.
- Nigéria – dorozumiete sa tu 527 jazykmi, Nigéria má však aj mnoho ďalších, málo zdokumentovaných jazykov.
- India – krajina s najväčším počtom oficiálnych jazykov, celkovo 22, no celkovo sa tu hovorí viac než 450 jazykmi, pričom niektoré majú milióny hovoriacich, zatiaľ čo iné sú na pokraji zániku.
- Spojené štáty americké – aj keď angličtina dominuje, na území USA sa hovorí približne 350 jazykmi, pričom veľkú časť tvoria jazyky prisťahovalcov a pôvodných amerických kmeňov.
- Čína – napriek oficiálnemu statusu mandarínskej čínštiny v krajine existuje viac ako 300 jazykov, vrátane kantončiny, wu, hakka a mnohých jazykov menšinových etník, ako sú tibetčina, ujgurčina či mongolčina.
- Demokratická republika Kongo – krajina so 215 jazykmi, kde sú oficiálne uznané francúzština a štyri národné jazyky: lingala, kikongo, svahilčina a čiluba.
- Mexiko – krajina s 364 jazykmi, pričom väčšina z nich patrí k pôvodným jazykom, ako sú nahuatl, zapotéčtina alebo mixtéčtina.
Potrebujete preklad, na ktorý sa môžete stopercentne spoľahnúť? Translata prekladá do 72 jazykov v rôznych kombináciách – precízne, spoľahlivo a s citom pre detaily. Od zmlúv cez marketingové kampane až po odborné texty, každé slovo si zaslúži rovnakú váhu v akomkoľvek jazyku. Nech už potrebujete osloviť klientov v Tokiu, partnerov v Berlíne či čitateľov v Madride, postaráme sa, aby vaša správa zaznela jasne a presne.